Apokalypsa zodpovednosti …

História má dobrú pamäť a jej prípadné dopady na tých, čo sa podieľajú na jej skresľovaní, na jej výklade na základe klamstiev či a to je najhoršie na šírení poloprávd, skrátka na jej manipulácii. História má aj úžasnú silu v tom, že nikdy na takýchto ľudí nezabúda a ako sa hovorí, spravodlivosť si každého ak sa nejako previnil raz nájde. Najväčší problém v tomto zmysle je v tom, že si takmer nik zo zodpovedných tento problém nepripúšťa a robia vo všeobecnosti tak, akoby mali stále ten svoj list nepopísaný. Ale chyba lávky, ani história a už vôbec nie ľudia nemajú krátku pamäť a vo vhodnej chvíli to dokážu tým, čo sa previnili pripomenúť. Tí, čo sa mylne domnievajú, že s vládnou mocou majú automaticky aj patent na pravdu a to že im akosi dáva právomoc obchádzať našu Ústavu SR a z nej vyplývajúce zákony a zákonné normy sa budú určite raz zodpovedať nielen pred súdmi, ale aj pred ľuďmi našej krajiny za tento kardinálny omyl. Pravda, právo, sloboda a spravodlivosť aj dnes dostáva poriadne na frak. Ako môže dobre fungovať demokracia ak sa neuprednostňuje pravda pred klamstvom, ak sa neustále pošľapáva nielen naša Ústava SR, ale v mnohom aj z nej vyplývajúce zákony, keď môžu mať politici, verejní funkcionári, sudcovia a právnici rôzne názory na jednu právnu vec, ak sú za svoje omyly imúnni, ak požívajú beztrestnosť za svoje niekedy aj úmyselné omyly, ak nemajú hmotnú zodpovednosť za spôsobené škody, ak nie sú podrobovaní neustálej kontrole verejnosti vo všetkom a teda aj v súkromnom živote za život podľa zásad všeobecnej morálky, etiky a cti, ak ani politicky a funkčne ich počiny nezodpovedajú verejnému záujmu, ak ich súkromný majetok neúmerne narastá, ak …

Diaľnica od Bratislavy až do Košíc je aj po cirka tridsiatich rokov stále nedostavaná keď sa robia tunely do tunelov a to za stavu keď aj okolité štáty toto dokážu za menšie náklady a v ďaleko skorších termínoch, keď zákazky na jej zhotovovanie dostávajú stále firmy bez pracovníkov a potrebnej techniky zrejme preto že ide v prvom rade o úplatky vo výberových konaniach na čo doplácajú menší dodávatelia ktorým veľké firmy za ich služby riadne neplatia, keď sa stavia systémom že ak sa postavia dva kilometre tak sa jeden rozkradne, keď sa na jej výstavbu používajú nekvalitné materiály a fakturujú sa ako vysoko kvalitné, keď následkom toho sa musia vynaložiť na opravy a údržbu diaľnic druhotne veľké finančné prostriedky. Takže neexistuje žiadny pevný termín ani na dostavbu diaľnice D1 a hovoriť o potrebných obchvatoch či protihlukových stenách škoda hovoriť. Je smutné a zároveň alarmujúce, že Maďarsko nám umožňuje síce cez ich krajinu ale predsa sa len do Košíc dostať rýchlo a pohodlne po ich diaľnici, ktorú na rozdiel od nás vybudovali rýchlo a teda aj úspešne. Najväčším problémom však bude stále ostávať obrovská nepriepustnosť takýchto infraštruktúr, keď ani len výpadovky nie sú viac ako trojprúdové aj to iba z Bratislavy po Trnavu, keď stále stúpajú počty áut a prejazdov kamiónov, keď vybudované prekladisko na kontajnery pri Žiline vybudované za cirka 25 miliónov Eur stále chátra bez náležitého využitia, keď MDa V neustále ignoruje možnosť pripojenia sa našej krajiny k lodnému prepojeniu od Severného mora po ´Čierne more v spolupráci s ČR, PR a našou krajinou za situácie keď aj EÚ na to vyčlenila na takýto projekt pod názvom “ KANÁL “ cirka 150 Mld. Eur a my sa k tomu akosi nehlásime aj keď by to mohlo značne odľahčiť hlavnú dopravnú tepnu diaľnicu D2 od Bratislavy až po Žilinu a druhotne b to aj mohlo vytvoriť tisíce nových pracovných miest. Namiesto menších a teda priestorovo aj finančne nenáročnejších malých elektro áut, ktoré by mohli značne odľahčiť prímestskú či aj mestskú prehustenú dopravu a vysokú náročnosť na parkovanie sa neustále vyrábajú super drahé elektro autá čo vzhľadom na ich cenovú nedostupnosť a mizivé dotácie štátu nikdy neumožní výraznejšiu ochranu klímy, keď výrobcov v prvom rade zaujímajú vysoké zisky a nie ochrana prírody a udržateľného života. Čína dokáže takéto malé elektro autá vyrábať za 1700 Eur a nepozerá sa na to, či tým niečo získa. Ide im v prvom rade o to, o čo nám asi nie aj keď zatiaľ patria medzi najväčších znečisťovateľov aspoň sa snažia s tým bojovať. Cesty I. a II. triedy sú veľmi slabo udržiavané, sú samé jám a po veľkých povodniach aj častých prepadov vozoviek, padajú päťdesiatročné mosty, všetky komunikácie sú značne preťažené kamiónovou dopravou aj keď by sa to dalo riešiť po vzore Švajčiarska prekladaním n plošinové vagóny ak ide iba o tranzit cez naše územie, čím by mohlo profitovať aj Cargo, nákladná železničná doprava. A nakoniec, aj železničná doprava trpí nielen nedostatkom nových vlakových súprav a rušňovodičov, ale aj železničnými zvrškami – koľajnicami, ktoré aj keď sú ešte aspoň trochu funkčné, určite nie sú spôsobilé, aby po nich chodili vlaky vyššou rýchlosťou ako 100 – 120 km/h. Mnohé železničné priecestia nie sú dostatočne chránené potrebnými výstražnými zariadeniami a preto je na nich veľa dopravných nehôd aj so smrteľnými následkami. Všade, kde len oko dohliadne sú v tomto rezorte potrebné vyššie investície. Naproti tomu je ale značná prezamestnanosť pracovníkov železníc, čo takúto možnosť nuluje. V leteckej doprave stále nemáme štátneho dopravcu a sme tak závislí pri preprave našich ľudí na nízko nákladové spoločnosti. Letisko v Bratislave a aj v Košiciach aj keď boli čiastočne už zrekonštruované nie sú nijak spôsobilé prijímať väčšie množstvo cestujúcich a teda ani lietadiel a to za situácie, keď ani letisko Sliač pre jeho rekonštrukciu pristávacích a odletových plôch ako aj pre jeho začlenenie aj podľa obrannej zmluvy s USA nebude ani v súčasnosti a ani nikdy v budúcnosti plnohodnotne využité pre civilnú prepravu cestujúcich. Aj naša lodná doprava by si zaslúžil viac pozornosti od zodpovedných, keď rekonštrukcia tzv. zimného prístavu v Bratislave stále prešľapuje na mieste, keď sa nerobí nič so splavnením Váhu od Komárna smerom aspoň po Piešťany, keď už nie až po Žilinu, čím je ochudobňovaná nielen vnútroštátna lodná doprava, mimochodom najlacnejšia a teda najefektívnejšia zo všetkých druhov dopravy, ale nie je na poslednom mieste aj rekreačné využitie Váhu, čo je doteraz možné iba v okolí Piešťan, ale ostatné priehradné jazerá smerom k Žiline nie. V tomto zmysle môžeme našim západným susedom ich Baťov kanál iba závidieť aj keď by bola topografická možnosť jeho napojenia na rieku Váh, určite by to vyznavači vodnej rekreácie a vodných športov iba potvrdili. Zatiaľ si musia vystačiť iba s časovo a ročným obdobím vystačiť so splavovaním rieky Hron, vodnej nádrže Liptovská Mara, či Šíravou alebo niektorými menšími vodnými nádržami, kde ale panujú rôzne obmedzenia.

Hovorí sa, že kôň je nebezpečný zozadu, žena spredu a hlupák zo všetkých strán. Je iba na ľuďoch samotných, kedy im tá povestná signálka v hlave zasvieti a plne pochopia, že je už dávno po dvanástej. Nachádzame sa až po krk v marazme úpadku našej spoločnosti v dôsledku najhoršej vlády aká tu kedy vládla a my sa stále utešujeme, že ešte môžeme hovoriť, dýchať vidieť a počuť. No čo ak sa prepadneme v tom marazme ešte hlbšie, potom si dáme na ústa nejakú dutinku, aby sme mohli aspoň dýchať ?! Nečakajme až dosiahneme úplné dno a stratu akejkoľvek dôstojnosti či hrdosti, nečakajme od politikov, že nám niekedy prinesú tie toľko omieľané svetlejšie zajtrajšky. Hovorí sa, že pomôž si človeče a aj Pán Boh ti potom pomôže. No úplne sa na to spoliehať nedá.

Ozrejmil som len niekoľko úzkych pohľadov na niektoré oblasti nášho života, ale i ako laik som schopný posúdiť aj prácu iných rezortov i vlády ako celok, ale je to veľmi široký záber, takže možno nabudúce, ak bude o to záujem a ak vôbec dožijeme.