Apokalypsa zodpovednosti …

Je potrebné doplniť : … žne búrku. Spisovateľ, prozaik a novinár Milo Urban, v štyridsiatych rokoch aj šéfredaktor denníku Gardista, po oslobodení aj súdený a potrestaný iba pokarhaním, pretože u neho prevažovali obrovské zásluhy v slovenskej literatúre, napísal pod dojmom z dozvukov I. sv. vojny román Živý bič. Bol zložený z dvoch dielov, ktorým neskôr pribudli časom ako voľné pokračovanie ďalšie, keď ich potom bolo celkom päť. Keďže svojou výpovednou hodnotou sú hlavne aktuálne aj dnes, dovoľujem si aspoň skrátene priblížiť obsah prvých dvoch a posledného dielu. V prvých dvoch dieloch autor poukazuje na obrovský priepastný rozdiel medzi chudobným ľudom a vrstvou boháčov. Tí prví sa v dôsledku vojnových útrap prepadávali až na samé dno spoločnosti, no a tí druhí na vojne bohapusto zbohatli. Autor ale hlavne poukazuje na slabý odpor chudobných vzpriečiť sa svojmu osudu a postaviť sa na odpor voči svojim utláčateľom, ktorí nemilosrdne rekvírovali zadĺžený majetok, keďže bolo takmer nemožné v čase vojny, aby mohli hospodárstva bez mužov na vojne prosperovať. To bolo aj príčinou veľkého vycestovania tých najchudobnejších za veľkú mláku do Ameriky za nejakým zárobkom, aby sa konečne vymanili z bludného kruhu chudoby, nie každému sa to ale podarilo. Aj keď Milo Urban nepochádzal z tých najchudobnejších vrstiev, bol synom horára, celý život bojoval za pravdu chudobných a obyčajnú ľudskú spravodlivosť. No hádam najdôležitejší odkaz Mila Urbana, ktorý nám vo svojich dielach zanechal sa nachádza v jeho piatom diele – Kto seje vietor. Autor sa v ňom zameral na veľmi širokú škálu ľudských osudov hádam zo všetkých spoločenských vrstiev vtedajšieho Slovenského štátu, dokonalo vykreslil aj ich charaktery a pohľady na riešenie spoločenských a politických problémov tej doby, kde to už vrelo revolučnými náladami a schyľovalo sa k tomu, aby to prerástlo v ozbrojený odpor voči vtedajšiemu režimu, keď napokon voľne prešiel aj na logické vyústenie – ozbrojený partizánsky odpor v horách, čo postupne prerástlo v SNP. Naplno sa tu prejavil aj celý názov rečenia, že Kto seje vietor, žne búrku ! Z tohto uhla pohľadu akoby mal autor videnie Nostradamusa, keďže celé dielo Mila Urbana – Živý bič je krutým poučením aj pre dnešok.

Vždy sa raz musí presadiť MOC BEZMOCNÝCH, a potom sa musí prejaviť aj BEZMOCNOSŤ MOCNÝCH. A ten čas prichádza.