Apokalypsa zodpovednosti …

Ak dnes koaliční poslanci schvália už toľko omieľanú a ľuďmi odmietanú obrannú dohodu s USA, keď je už dopredu jasné, že ju potom schváli aj prezidentka, zavŕšia sa tak dni zrady nielen na slovenskom národe, ale aj na ostatných občanoch našej krajiny. Zavŕši sa kolosálne barbarstvo súčasnej vládnej koalície, ktorá v rozpore s Ústavou SR, bez vykonania referenda, bez náležitého posúdenia pripomienkovania zo strany GP a odborníkov, bez širokej diskusie s verejnosťou, narýchlo, akoby v podvedomí, že sa blíži jej nezvratný koniec, v panickom chvate dáva hlasovať v parlamente o ratifikácii tohto paškvilu. Posledný prejav prezidentky ako vyšlo najavo písal najväčší fanatik liberalizmu, Valášek spolu s manželkou. Ak by bolo na nich, tak by pomaly aj násilím zglajchšaltovali ľudí našej krajiny na svoj obraz. Nie je hádam väčšou osobnostnou úchylkou, ak človek podľahne vlastnému šarmu, stáva sa potom absolútne voči sebe nekritickým, čo dáva najavo aj svojmu okoliu a ešte horšie na tom je, ak tým svojim bludom aj verí. Tomu sa hovorí aj posadnutosť. A takýchto indivíduí je vo vláde, v parlamente a aj v najbližšom okolí prezidentky viac ako je zdravé. Je tiež veľmi zlé pre ostatných ľudí ak niektorému z nich chýba to povestné jedno kolečko, no tragické je ak ich má niekto o niekoľko kolečiek viac. No hádam najtragickejšie je, ak individuá, ktoré riadia tento štát sa zapredali cudzím záujmom. V takýchto prípadoch pôjde poväčšine aj o stav, keď pre pochybnú kariéru, alebo bohatstvo zrádzajú sami seba, potom sa určite jedná o duševnú prostitúciu, ako kedysi niektorých predajných novinárov trefne, ale i keď trochu urážlivo nazval Fico.

Ako všeobecné zdôvodnenie potreby mať takúto zmluvu s USA unisomo vládni činiteľia, vládni poslanci a aj prezidentka uvádzajú to, že je naša armáda slabá a nedokáže plniť svoje poslanie pri obrane našej suverenity a zvrchovanosti. No to je pravda, ale kto a čo to spôsobilo ? Po rozpade bloku akože socialistických krajín, keď to bolo s Reaganom a Gorbačovom v Rejkiavíku dohodnuté sa s mne nepochopiteľných dôvodov snažili tieto krajiny o prijatie do EÚ a do NATO. Podmienkou NATO ale bolo, aby sa razantne znížili počty ich ozbrojených síl, ktoré im zrejme naháňali strach a na dôvažok potrebovali jastraby v NATO, aby ak takéto krajiny prijali, boli malým počtom svojich armád závislé na ochrannom dáždniku NATO. Či vedome, alebo nevedome, vtedajší politici to prijali a to je ten najväčší dôvod, prečo máme takú slabú až dokonca zdecimovanú armádu, absolútne neschopnú plniť svoju nezastupiteľnú úlohu. Celá koncepcia budovania, či skôr nebudovania našej armády je založená iba na koncepcii NATO a my ako jej členovia musíme iba zraziť päty, držať hubu a krok. NATO to plne vyhovuje a naši politici, ktorým vďačíme za prijatie do NATO za takýchto podmienok by si mali spytovať svedomie, kde nás to uvrhli, keď sme voči NATO iba úbohí adlátusi, poskokovia a úslužní sluhovia. Okrem toho je morbídne, ak by mal fungovať článok 5 v rámci NATO o pomoci ak je niektorá z členských krajín napadnutá, myslieť si, že to aj môže dobre fungovať. Znovu potom pripomínam konflikt na Cypre dokonca medzi dvomi členskými krajinami Gréckom a Tureckom v sedemdesiatych rokoch, keď diplomacia NATO zasiahla až po takmer pol roku, keď medzi tým zomierali tisícky nevinných ľudí. NATO sa nie veľmi priaznivo zapísalo aj zasahovaním do juhoslovanského konfliktu, keď na vytvorenie tlaku na ústrednú vládu, aby vojensky nezasahovala do rozpadu Juhoslávie bombardovala Belehrad, čo spôsobilo nemalé materiálne škody a ľudské obete. Aj neslávny odchod vojsk NATO z Afghanistanu, ktorý americká administratíva a aj naši neoliberálni nohsledi hodnotili ako víťazstvo iba potvrdil, že NATO nie je to, čo by malo byť. V súčasnosti skutočne nemáme na to, aby bola naša armáda vysoko vyspelá v bojovej a mobilizačnej pripravenosti, z jej pôvodného stavu okolo 150 tisíc vojakov a potrebnej výstroje a výzbroje ostalo iba úbohé torzo cca 12 – 15 tisíc vojakov a nízke až drastické malé počty výstroja a výzbroje. Zálohy sú zdecimované tým, že rýchlo starnú, znižujú sa jej počty a o neexistujúcej vycvičenosti ani nehovoriac. Branný zákon, aj keď existuje a je vykonateľný sa neuplatňuje. Systém CO je umŕtvený, na školách sa prestala vyučovať branná a zdravotná príprava. Všetko je podriadené iba požiadavkám NATO, lebo vraj my nemáme na to. Minulej vláde a aj tej súčasnej som zaslal Projekt na zriadenie pomocnej teritoriálnej armády, poloprofesionálnej, polovojenskej organizácie pod názvom Národná garda. Je mi jasné, že si pri takomto názve mnohí pripomínajú len to zlé, čo Hlinkové gardy a hlavne PO HG stvárali počas Slovenského štátu a pri potláčaní SNP. Ale žijeme dnes v inej dobe a pud sebazáchovy by nám mal diktovať, aby sme zahodili predsudky a predpojatosť a pozreli sa skutočnosti do očí. Ak nemáme na drahú techniku a výzbroj a výstroj, mali by sme uvažovať o takomto spôsobe navýšenia počtov ozbrojených síl na dobrovoľnej báze spolu s uvedením branného zákona do života, ktorý jasne hovorí o tom, že brannej povinnosti podliehajú v prípade ohrozenia v našej krajine všetky osoby nad 18 rokov, ktoré sú psychicky a fyzicky spôsobilé. Plne chápem, že je tento projekt závislý na vôli politikov, ktorí sú u moci, iba nechápem, prečo ho nehodlajú realizovať, keď máme ako sa hovorí hlboko do vačku a popritom sa na nás valia stále nové a nové formy hrozieb a to už nehovorím o prírodných katastrofách. Ale potom je stále na mieste otázka, prečo zodpovední stále ignorujú fakt, že sme prakticky vo všetkom odkázaní na cudziu pomoc, aj keď by sme si mohli pomôcť sami ?! Národnú gardu majú aj niektoré členské štáty NATO, majú ju aj USA, V. B., Francúzsko a Rusko, prečo nie my ? Boja sa zodpovední vlastných ľudí, že ak by mali zbraň, boli by pre nich nebezpeční ? A čo potom 140 tisíc vlastníkov krátkych a dlhých guľových braní, tých sa neboja ? Švajčiarska federácia by nám mala byť v tomto vzorom, oni sa vlastných ľudí neboja, majú dokonalý systém bojovej a mobilizačnej pripravenosti, čo im iba môžeme závidieť a sú pritom neutrálna krajina.

Naša krajina hádam vo všetkom, čo sa dá porovnávať nielen za vyspelými krajinami Európy, ale aj vo svete ďaleko zaostávame. Príkladom je veľká Čína, keď sme v polovici minulého storočia boli vývojovo pre nimi, dnes sme od nich v nedohľadne. Apropó, návšteva Putina v Číne. Mala zásadný význam nielen pre vzájomné vzťahy oboch krajín, ale utvrdila aj ich spojenectvo ako najsilnejšej dvojice na svete v podobe dvoch obrovských krajín, keď Rusko oplýva nerastným bohatstvom a Čína najvyspelejšími technológiami. Čína tak bude kryť Rusku chrbát smerom na západ a Rusko Číne smerom na východ. Okrem ekonomických, hospodárskych spojenectiev týchto dvoch krajín, ruského medveďa a čínskeho tigra bola určite pretriasaná aj vojenská spolupráca to je zrejme ten najväčší tŕň v päte starého svetového policajta v podobe USA, ktorému už značne dochádza dych a preto aj v prípade Ukrajiny sa snaží až do prasknutia napínať už chradnúce svaly. Putin nie je žiadny blázon, ale vrcholný mysliteľ a skvelý taktik, on nemá žiadny úmysel obsadiť Ukrajinu a ak, tak jeho záujem je iba o Luhansko a Donecko, kde prevažuje u obyvateľstva ruská národnosť. Určite sa nezopakuje scenár z obsadenia Krymu neoznačenými vojakmi, ale sa bude Putin snažiť, aby prebehol na východe Ukrajiny plebiscit. Ak by Putin chcel obsadiť celú Ukrajinu, sám by sa priblížil ku členskej krajine NATO a tou sme my, taký nezmysel sa môže zrodiť iba v hlavách, kde v prázdnom priestore medzi ušami stále pôsobí prievan. V obraze takýchto udalostí sú prehnané snahy neoliberálnej vlády uvrhnúť našu krajinu do možného konfliktu a znášať potom možné následky akoby strkať hlavu do slučky. Pre premrštené ambície niektorých jednotlivcov, keď počas tlačovky prezidentky, ktorá prečítala Valáškov prejav, povedal jeden z novinárov, že proti obrannej zmluve sú dve tretiny ľudí poznamenala akoby sama pre seba : “ Ale to musí byť nejaký omyl. “ To iba potvrdzuje, že táto dáma nemá vlastný názor, ale je iba pod vplyvom svojho neoliberálneho okolia, ktorý jej diktuje čo a kde má hovoriť a čo nie. Pre boha živého, kde sme sa to až dostali ? Kedy začne u ľudí pôsobiť pud sebazáchovy ? Dokonca aj nedeľná debata na TA3 v politike bola zinscenovaná tak, aby verejnosť nadobudla dojem, že neoliberálne myslenia a konanie súčasnej vlády je u ľudí prijímané priaznivo – keď iba Milan Uhrík zastupoval opozíciu a odsudzoval obrannú zmluvu s USA a ostatní diskutujúci mali opačné názory a keď popritom moderátor diskusie je dlhodobo svojim postojom známy ako priaznivec liberálnej ideológie.

Je smutné konštatovanie, že si EÚ doslova kúpila našu mládež, keď jej vo všetkom dáva zelenú, ale nie doma, ale vo vyspelých krajinách EÚ. Málokto z mladých odolá veľkým lákadlám ako výnosné zamestnanie, lacné štúdium, dostupné bývanie. Únia nám tak doteraz odlákala vyše 450 tisíc mladých ľudí, čo mali a mohli tvoriť hodnoty doma. Značná časť mladej generácie už aj doma stratila akékoľvek putá k rodnej zemi, k jej koreňom, k odkazu našich predkov, k našej kultúre, k našim tradíciám a k doterajšiemu spôsobu života. Pedpokladám, že značná časť mladej generácie sú aj voliči politických zástupcov neoliberalizmu a aj voliči OĽANO. Pevne dúfam, že už dávno zistili svoj omyl a nebudú sa už snažiť a akýsi reštart niečoho, čo dobre nefunguje a uvrhlo našu krajinu vývojovo o desiatky rokov späť. Mladá generácia bola vždy akousi avantgardou spoločnosti so snahou o pozitívne posuny v akejkoľvek krajine. No dnes aspoň u nás to tak pri posledných voľbách nebolo. Opäť dali voliči iba na nesplniteľné sľuby o tom, že oni budú iní, lepší. Žiaľ doterajšie výsledky vládnej koalície hovoria o opaku. Ľudia sú nielen pandémiou, ale aj zlou činnosťou vlády zbedačovaní a zároveň sú akýsi zakríknutí, apatickí, ale zároveň aj naivní ak sa domnievajú, že bude táto vláda pre nich robiť niečo dobré.

Apropó, kde sú odbory ? Prečo nie sú aktívne ? Či ich členovia nie sú zbedačovaní ? Činnosť odborov sa nemá obmedzovať oba na zlepšovanie pracovných podmienok, ale by sa bytostne mali zaujímať aj o ich osobné životy a tomu podriaďovať aj všetky aktivity. Odbory majú v rukách silnú zbraň, ale ju nevyužívajú dostatočne – štrajk. V našom prípade, keď celá spoločnosť upadá do chudoby už nie je výsostne iba politická záležitosť, potom by to mal byť vysoko koordinovaný celonárodný – generálny štrajk. Potom by ani žiadne referendum nemuselo byť. Prvé referendum bolo zlomocou zmarené, obávam sa, že tak dopadne aj to druhé pre zložitosť troch otázok.