Apokalypsa zodpovednosti …

Justícia, spravodlivosť, no na Slovensku ?!, svätá prostota, absolútne nedostatkový tovar. Základným predpokladom toho, aby u nás spravodlivosť mohla zapustiť trvalé korene je to, aby v prvotne zavládla pravda a právo, ktorého vymáhateľnosť je u nás takmer nulová. Druhotne by mali byť súdnictvo, prokuratúra a vyšetrovatelia absolútne oddelené od seba a vysoko nestranné. Je to ale skutočne tak ? Odpoveď je jasnejšia ako slnko na oblohe – NIE !!! Politici sa nevedia zbaviť nutkania neustále do tejto nezávislosti vnášať závislosť, pretože na splnenie ich nekalých úmyslov by im nezávislosť priam až patalogicky vadila. Takže je u nás právny štát ?! Odpoveď je takisto jasnejšia ako slnko – NIE !!! Okrem toho, ako už veľa krát oprávnene kritizoval pán Harabín, ani pravda, právo a spravodlivosť u nás nemôže naplno pôsobiť, pokiaľ v takých dôležitých inštitúciách ako sú ministerstvo spravodlivosti a vnútra pracujú na vedúcich pozíciách politickí nominanti, ktorý na tom nemajú žiadny záujem a okrem toho, ak na vysokých pozíciách v polícii, inšpekcii, NAKA, špeciálnej prokuratúre a často aj na pozíciách sudcov či ústavného súdu sedia ľudia, ktorí sú závislí od vôle politikov. Týka sa to aj GP, kde však pôsobí človek, ktorý si vysoko váži pravdu, právo a spravodlivosť a podľa toho aj koná, pán Maroš Žilinka, držme mu silno palce, aby v tomto smere pracoval aj naďalej nedal sa zmanipulovať zlými politikmi. No ako to už býva, sú v tomto systéme nesystémovosti dve osôbky, ktoré vysoko prevyšujú svojou negatívnou činnosťou všetkých ostatných, robia nadprácu v prospech politických záujmov vládnych koaličných strán, sú ako žaby na prameni a ich špinavú prácu im zrejme nik nezávidí. Sú na vysoko dôležitých pozíciách, kde môžu celkom poľahky zasahovať a tým ovplyvňovať pravdu, právo a spravodlivosť, žiaľ negatívne. Špeciálny prokurátor má dlhú politickú kariéru, naposledy ako predseda strany NOVA, ktorá sa neskôr zlúčila s OĽ a vzniklo z toho OĽANO, ktoré mimochodom, že je skutočne Matovičová eseročka už ani nevystihuje svoj názov, keďže sú v ňom úplne nie obyčajní ľudia a už vôbec nie nezávislé osobnosti a nepracujú už veľmi dávno v prospech ľudí, ale iba v prospech vlastníka strany – Matoviča. Lipšic sa nikdy nemal dostať do takejto funkcie pre svoju politickú kariéru, ale aj z dôvodu usmrtenia chodca na prechode svojim autom, za čo bol aj trestne stíhaný a právoplatne odsúdený. Matovičovým zámerom osobnej pomsty však ako poctivý čistič jeho politických protivníkov plne vyhovuje. Po odbornej stránke možno tento človek vyhvuje, ale ako takmer vždy takýmto ľuďom chýba ten povestný kladný charakter. No a Kolíková ?, prípad sám o sebe. Jej politická ale aj profesná kariéra má prečudesné skoky z pôsobenia na rôznych funkciách za vlády Fica a teraz na úplne opačnej strane názorového spektra, najprv v strane Za ľudí, aby po osobných sporoch s Amišovou preveslovala do tábora liberálov v strane SAS. Keďže táto vzájomná nevraživosť u týchto akože dvoch dám stále pretrváva, zodpovedajú tomu aj ich počiny, ale čuduj sa svete popritom im to nebráni sedieť na zasadnutiach vlády vedľa seba a ani nijak neprotestovať, keďže sa zásadne porušila koaličná zmluva o rozdelení ministerstiev. No ale na takéto prehmaty a manipulácie sme si už za vlády neoliberálov zvykli a to je pre ľudí tejto krajiny zlé vysvedčenie. Ministerstvo spravodlivosti sa všemožne snaží aj cez silný odpor sudcovského stavu a zamestnancov súdov silou mocou pretlačiť tzv. súdnu mapu, ktorá bola už tri krát zásadne na základe oprávnených pripomienok menená, takže sa z nej stáva už iba nejaké torzo pôvodného návrhu. Je potrebné poznamenať, že aj v prípade rekonštrukcie nemocničnej a ambulantnej siete, či iných nezmyselných návrhov vrámci Plánu obnovy ide o rovnakú taktiku, keď sa vládna moc snaží takto po schválení na EK dopracovať k presadeniu svojich nejapných predstáv o fungovaní štátu na ich neoliberálny obraz a ľudia sú ako vždy kdesi na konci ich snaženia podľa systému o nás bez nás. No ale aby sa u nás naplno prejavil právny štát, potom by sa mala upraviť alebo lepšie navrhnúť a schváliť aj naša Ústava SR, ktorá už dávno nezodpovedá novým vývojovým smerom v uplatňovaní demokracie, pravdy, práva a spravodlivosti. Je už značne zastaralá a jej jednotlivé články sú koncipované dvojzmyselne a povrchne hlavne v tom, že ľuďom síce uznávajú ich základné ľudské práva, ale nie nároky, čiže články ústavy napĺňajú odkaz de jure, ale de facto chýba. Úderka akademika Čiča na pokyny Mečiara robila svoju prácu horúcou ihlou a preto je naša ústava absolútne pre štát a aj ľudí v ňom žijúcich v takomto stave už nepoužiteľná. Ústava SR síce kopíruje Medzinárodný dohovor o ľudských právach a slobodách, ale napríklad z nej vychádzajúci volebný zákon ho už nekopíruje a politické subjekty si ho vtedy v dobe jeho vzniku uspôsobili iba pre ich zámery, teda aby neustále ako zástupcovia ľudu boli do NR SR volení iba v zastúpení politických strán a hnutí. Dohovor však pojednáva o niečom inom a to o demokratických voľbách formou zastupiteľskej demokracie, ale zároveň ak ako priame voľby, čo nevylučuje aj kandidatúru fyzických osôb. Volebný zákon je preto nevyhovujúci, lebo zvolení zástupcovia ľudu sú doslova anonymní a majú k svojim voličom a ich problémom astronomicky ďaleko. Pociťujú to už aj samosprávy, ktoré cez ZMOS žiadajú vládnych politikov minimálne o zmenu jedného volebného zákona na viacero, aby mohli byť oprávnené požiadavky z regiónov riešené takpovediac už z prvej ruky so znalosťou miestnych pomerov. Politici často sľubovali, že to zmenia, no doteraz tak neurobili. Ďalšou problémovou problematikou je aj samotné súdnictvo, ktoré nebolo progresívnym spôsobom menené už celé desaťročia, keď je jeho práca viac ako neefektívna a iba dodať nejaké počítače, ako sa snaží upokojiť neudržateľnú situáciu v podobe súdnej mapy Kollár sú iba akousi kozmetickou úpravou. Pri menovaní nových sudcov by sa žiadalo menovanie iba na skušobnú dobu 5 rokov a potom ak kandidát svojou prácou uspeje toto pravidelne opakovať spolu s previerkou v zmysle zákona o preukazovaní majetku. Ak sa sudca dopustí nejakej zásadnej chyby v rozhodovaní o vine či nevine obžalovaných, malo by nasledovať jeho okamžité suspendovanie. Že je situácia v súdnych sporoch zlá, vymáhanie práva žalostné a súdne spory s veľkými prieťahmi je systémová chyba, pretože menovanie sudcov je doživotné a ich kontrola nedostatočná. Mohli by sme sa poobzerať aj po iných súdnych systémoch, ktoré tiež nie sú síce dokonalé, ale obmedzujú možnosť justičných omylov na minimum – systém porôt, alebo aspoň systém prísediach na súdoch z radov bezúhonných občanov a tiež by veci pomohlo aj menovanie súdnych lekárov ktorý by ako jediní ohli posudzvať zdravotný stav obžalovaných a ich právnych zástupcov a tak aj v tomto smere urobiť prietrž zámerným súdnym prieťahom. Je toho však omnoho viac, čo by si žiadalo zásadné systémové zmeny pri zachovávaní nezávislosti súdov, GP a špeciálnej prokuratúry a vyšetrovateľov, ale to by musela byť k tomu politická vôľa. No a na záver zas trochu odľahčene :

No čujte ludé moji milý, do to kedy vydel, že vraj na onem ministerstve sedý any žena, any chlap, any nežena, ale rovno nejakýsi mlokokón, no téda nevídané.