Hra od Carla Boldiniho, Sluha dvoch pánov zaujme každého milovníka divadla. Táto humorne naladená hra ukazuje divákovi skutočnosť, že slúžiť dvom pánom je veľmi problematické i keď je dej hry svojimi zápletkami a zmätočným správaním sluhu vytvára celú plejádu humoru, keď sa sluha snaží komplikovanými spôsobmi vyťažiť zo vzťahu dvoch ľudí pre seba čo najviac. A tak je to aj v živote, pretože sa skutočne nedá slúžiť dvom pánom a to tobôž nie, ak je niekto na pozícii, kde by mal v zahraničí predovšetkým propagovať a hájiť záujmy vlastnej krajiny a nie slúžiť cudzím záujmom.
Anton Pavlovič Čechov, klasik ruskej literatúry napísal svojho času román “ Ujo Váňa „. Dej sa odohráva na statku bohatého sedliaka Serbrenikova, kde autor veľmi výstižne charakterizoval niekoľko tragikomických postáv a hlavne postavu uja Váňu. Meno Ivan je ruského pôvodu a často sa familiárne človek s týmto menom oslovuje aj ako Váňuška, Váňa. Na spodobenie v prípade spoluautora jednaní o obrannej zmluve s USA postačí, ak si zoberieme na paškál postavu uja Váňu, samozvaného intelektuála, čo prečítal veľa kníh a to mu podľa neho dáva oprávnenie správať sa k svojmu okoliu povýšenecky, čo dáva najavo svojimi ironickými poznámkami, za čo ho nemá s osadenstva takmer nikto rád. Zahorel však veľkou náklonnosťou, takmer aj s láskou ku krásnej a bohatej manželke statkára, Jelene, čo mu potom tak skomplikovalo život, že v jednej chvíli aj vytiahol zbraň a začal strieľať. No ako rád niekedy pripomínam, vzdelanie nikdy nebolo ani nebude merítkom inteligencie, tú človek má alebo nemá. Náš zástupca diplomacie mi takisto veľmi pripomína niekdajšiu hviezdu nemého filmu, komika Bustera Keatona, ktorý ako aj mnohí ostatní sa chcel presadiť mimikou absolútne meravej, doslova kamennej tváre, bez akýchkoľvek náznakov nejakých vnútorných rozpoložení – citov. Ivan, Iváňuška, a teda aj Váňa svoj profesný život stavil na diplomaciu aj keď je jeho prvé pôvodné vzdelanie ekonomického zamerania. Ochotne slúžil viacerým ministrom zahraničia až sa vyšplhal celkom nahor. Kukan, Kubiš a čiastočne aj Lajčiak sa snažili slúžiť prdovšetkým svojej vlasti, aj keď u toho posledného som tiež zaznamenal veľkú aktivitu pri príprave obrannej zmluvy s USA. Terajšia diplomacia spolu s MO SR išla v tomto prípade až za čiaru a tak celkom bez obalu slúžia veľkej mocnosti, keď táto zmluva hrozí obmedzením našej štátnej suverenity, nezávislosti a územnej celistvosti. Niekto radikálnejší ako ja by to určite nazval aj vlastizradou. Zodpovední by mali radšej zamerať svoju pozornosť na našu armádu, ktorá iba robí poskoka NATO a svoju nezastupiteľnú úlohu -brániť našu vlasť pred akýmikoľvek hrozbami nedokáže pre jej dlhoročné zdecimovanie plniť. Ochranný dáždnik NATO je veľmi pochybný, dokázalo sa to v minulosti aj pri konflikte dvoch členských štátov NATO v sedemdesiatych rokoch medzi Gréckom a Tureckom v boji o vplyv na Cypre. Najlepšie sa obránime sami, ale k tomu je potrebná plne funkčná armáda SR, čo v súčasnosti predstavuje iba úbohé torzo armády tesne po rozdelení spoločného štátu s ČR. V TV debate v nedeľu na STV 1 medzi Ficom a Korčokom boli jasne vidieť obrovský rozdiel v chápaní vlastenectva a patriotizmu, keď Fico dával v tomto smere poučné lekcie nielen k láske k vlasti, ale aj v chápaní odborných a právnych úkalí takejto nevýhodnej zmluvy pre SR.
Vždy sa môže stať, že niekto za judášsky groš predá aj svoju mať. A to vtedy, ak síce nechýba vzdelanie a možno aj inteligencia, ale chýba ako hovorieval Béla Bugár – karkter.
to Amíci a Briti na Ukrajine nedodávajú kanóny... ...
Celá debata | RSS tejto debaty