Apokalypsa zodpovednosti …

Na medzinárodnej politickej scéne to stále vrie. Možný konflikt na Ukrajine zamestnáva nielen vrcholových politikov zainteresovaných krajín, ale aj širokú svetovú verejnosť. Ak by totiž konfliktná situácia v jednom bode prerástla do neriešiteľnej situácie, vojna by určite nebola obmedzená iba na územie Ukrajiny, ale by zasiahla nielen Európu, no možno aj celý svet. V hre je totiž oveľa viac, než Luhansko či Donecko, keďže v pozadí ako takmer vždy sú aj geopolitické a ekonomické záujmy rozhodujúcich svetových mocností – USA, Ruska, Číny ale aj Európskej únie. Na jednej strane sú stále sa znásobujúce reštriktívne opatrenia voči Rusku ešte za obsadenie Krymu ako aj záujem USA využiť situáciu a dodávať Európe skvapalnený plyn a na strane druhej eminentný záujem Moskvy presadiť plynovod Nordstream 2, ktorý je úplne dokončený a pripravený na tok plynu z Ruska do Nemecka, čo však nová nemecká vláda, zložená prevažne z liberálov stále odmieta aj napriek platnej zmluvy, podpísanej ešte za vlády Merkelovej. Putin má veľmi silnú ekonomickú zbraň, ktorú aj čiastočne využíva, a to v súčasnosti obmedzené dodávky plynu do Európy a ak sa situácia rapídne zhorší, tak má možnosť aj uzavrieť kohútiky na plynovodoch. Zatiaľ aj napriek novým správam o zhoršujúcej sa situácie v Luhansku a Donecku ako aj pripravovanému cvičeniu ruských strategických síl za účasti Putina je tu ešte stále priestor na diplomatické rokovania, ministri zahraničných vecí USA a Ruska sa majú stretnúť a prerokovať vzájomné požiadavky, ktoré sú prekážkou vyriešenia vzniknutej a hrozivej situácie na Ukrajine. Samotní vedúci činiteľia Ukrajiny však stále nepripúšťajú možnú inváziu Ruska na územie Ukrajiny ako aj Poľsko, ktoré takisto nevidí takúto možnosť a necíti sa priamo ohrozené. V tejto situácie tiež je nutné podotknúť že ako Ukrajina, tak aj Poľsko svoje armády stále dozbrojujú, napríklad Poľsko dostane v blízkej dobe 200 supermoderných tankov Abrams z produkcie USA. Cez to všetko sa domnievam, že k otvorenému konfliktu medzi Ruskom, Ukrajinou či dokonca NATO zrejme nedôjde, pretože by to stálo mnoho životov a materiálnych škôd. Iná situácia je v Luhansku a Donecku, kde sa začala evakuácia civilného obyvateľstva a bola vyhlásená všeobecná mobilizácia. Keďže je na území týchto dvoch oblastí väčšinové obyvateľstvo ruského pôvodu, ktorí sú už vybavený ruskými pasmi, je viac ako pravdepodobné, že sa Rusko bude snažiť o pripojenie týchto území. Bolo by však veľkou chybou, keby sa opakoval scenár z Krymu a naopak by sa mal uskutočniť referendum o pripojení k Rusku. Ruská Duma už dal Putinovi možnosť, aby obe tieto územia uznal ako samostatné republiky. Je teda otázkou času, kedy sa takýto scenár aj naplní.

Aj na našej politickej scéne je toho viac ako dosť na komentovanie. Rozruch okolo obrannej zmluvy už utícha a spoločnosťou rezonuje teraz odvolávanie ministra vnútra a neschválená súdna mapa Kolíkovej. NR SR a nielen ona sa stáva kolbišťom dvoch protichodných ideológií a na ich obhajobu vyťahujú znepriatelené strany tie najväčšie kalibre. Nie je žiadnym tajomstvom, že jedna či druhá strana má toho dosť za ušami a preto vzájomné obviňovanie a okiadzanie sa hanlivými výrazmi nesvedčí o tom, že by ich nejako zvlášť zaujímala kultúra správania. Keď pred časom Smer – SD obviňoval ĽS NS – Kotlebovci titulom fašisti, tak teraz týmto titulom okiadzajú liberáli celú opozíciu. V prvom prípade som vo svojich blogoch často kotlebovcov obhajoval tým, že som ako presvedčený demokrat poukazoval na prezumpciu neviny ako jedného z najdôležitejšieho postulátu demokracie. Tak isto teraz odsudzujem koaličnú vládu na čele s Matovičom, že tento postulát demokracie takisto nerešpektuje. Stále budem tvrdiť, že najjednoduchším spôsobom ako zo seba spraviť protifašistického bojovníka je iných označiť za fašistov. Pravda je však taká, že veľmi ťažko môžu byť fašisti tí, ktorí vždy a za každých okolností stoja pri ľuďoch a bojujú za ich práva. Naopak je možno celkom dobre takto označiť tých, čo sú proti ľuďom a neobhajujú ich práva. Takže páni samozvaní demokrati, prestaňte sa zaštítovať názvom demokrati, ktorí vám za vaše ignorovanie požiadaviek ľudí vôbec nepatrí. Mikulec podľa zverejnených prepisov rozhovorov vyšetrovateľov NAKA ako aj za podozrenie z korupcie a iné závažné prehrešky už dávno nemal byť ministrom, keďže je iba poslušným vykonávateľom vôle Matoviča. Zatiaľ dočasný policajný prezident by sa na základe toho, čo doteraz vykonal nemal stať riadnym policajným prezidentom. V PZ SR tak stále pretrváva vojna policajtov – tých dobrých proti tým zlým. Pred časom som ako prvý bloger použil výraz – vojna policajtov, a ten výraz absolútne sedí, pretože je iba dôsledkom toho, že je PZ SR semenišťom korupcie a šikany a to už dlhodobo. Je smutné, že stým ič neurobili predchádzajúce vlády a nič s tým nerobí ani ta terajšia, asi im vyhovuje, že sú v zbore ľudia, ktorí sú pre služobnú neschopnosť alebo iné prehrešky dosť dobre vydierateľní a teda absolútne povoľní každej politickej reprezentácii, ktorá je u moci a to je zlé, veľmi zlé. Takým príklaom je aj osud našej dcéry, ktorá sa pre šikanu nadriadeného a aj cez mnohé sťažnosti na PI či GP rozhodla z vedúcej pozície vyšetrovateľky, keďže jej tieto inštitúcie nevyhoveli kladne pre odchod zo zboru. Mimochodom, bola riadiacim prvkom pri vyšetrovaní DN pri Nitre, kde zomrelo veľa ľudí, ale aj bez patričnej podpory zo strany nadriadených zvládla zložitú situáciu veľmi dobre, no nedočkala sa žiadnej pochvaly ani odmeny, smutné. Kolíková má svoju súdnu mapu dobre zakolíkovanú, keďže jej návrh súdnej mapy nebol v NR SR schválený. Je to pre jej príliš veľký egocentrizmus a ignoráciu všetkých rozumných návrhov, ale aj pre silné protesty pracovníkov justície a sudcov samotných. V pozadí sú určite aj spory s Remišovou a Matovičom. Svoju úlohu tu zohral aj spor s Kollárom, keďže odmietla pracovať na návrhu exekučnej amnestie z dielne strany SME rodina. Aj iné návrhy zákonov koalície z Plánu obnovy ako napríklad návrh vysokoškolského zákona naráža na silný odpor akademickej obce, ktorá sa obáva straty akademickej slobody.

Fašisti, nacisti, komunisti, socialisti, sociálni demokrati, demokrati, ľudovci, liberáli – to všetko sú plody ideológií. Avšak skutoční demokrati sú úplne niečo iné – obhajujú iba pravdu, právo, ľudské práva a slobody a obyčajnú ľudskú spravodlivosť. Výsledkom ich snaženia by mal byť v prvom rade človek, ľudia a naplnenie ich odvekej túžby : žiť v dostatku a bezpečí. Kto im to prinesie, toho budú velebiť. Obyčajných, dobrých a slušných ľudí nie veľmi zaujíma politika a hašterenie politikov, ich nezaujíma aká politická zástava nad nimi veje, ich zaujíma iba to, aby mohli žiť v právnom štáte tak, aby sa mohli skutočne cítiť slobodnými a v krajine, kde je skutočná demokracia – vláda ľudu.