Apokalypsa zodpovednosti …

V jednom mojom blogu som opísal mravný rozklad pri premene provinčného úradníčka, keď na základe straníckosti získal výnosnú a vplyvnú funkciu na ministerstve z čias Slovenského štátu pod názvom Cnostný Metod. Ladislav Mňačko napísal knihu s obdobným príbehom, keď sa z bývalého partizánskeho veliteľa obdobne stal vysoký stranícky funkcionár. Oba príbehy dokumentujú v plnej nahote ľudskú malosť a ľudské zlyhania v túžbe po moci. Niektorý filozof raz povedal, že moc kazí človeka, že ho korumpuje a absolútna moc že korumpuje absolútne. Svätá pravda, týka sa to aj drvivej väčšiny našich politikov. Je zábavné a smutné zároveň, že keď sú politici v opozícii, sú najväčšími a najpresvedčivejšími kritikmi vládnych politikov a tí, ak sú po voľbách v opozícii sa chovajú navlas podobne. To je ten najlepší príklad toho, ako s nami politici umne manipulujú. Je tiež úsmevné, ako sa vo všeobecnosti politici úpenlivo snažia hlavne pred voľbami presviedčať svojich potencionálnych voličov o ich solídnosti a úprimnosti plnej všakovakých predvolebných sľubov – kortešovačiek, k čomu im má napomáhať uhladené chovanie, perfektné oblečenie a až chorobne upravovaný zovňajšok a aby to nebolo málo, mnohí nich zrejme ešte nevyrástli z pubertálnych či tínedžerských čias, keď na zápästiach nosia aj viaceré drobné spletence povrázkov akože amuletov pre šťastie. Takéto mimikry politikov sú pre verejnosť predovšetkým určené iba navonok ako okrasné perie exotických vtákov s cieľom jej ovplyvnenia. Platí ale aj zásada, že ak sa chcete stať politikom nielenže musíte byť dobrým rétorikom, ale aj perfektným klamárom a manipulátorom inak nemáte nárok na úspech. Existuje jedno také priliehavé prirovnanie : “ Aký je rozdiel medzi kojencom a politikom ? Kojenec sa vám do očí smeje a politik s.rie ! „. Chybou v našom volebnom zákone je, že neexistuje odvolateľnosť politikov počas ich volebného obdobia, no tých nedostatkov v tomto zákone je určite viac a priam už kričia o tom, aby sa zásadne zmenil. Ak sa tak nestane, budú nás politici neustále točiť ako ringišpíri a každé voľby budú vyhrávať iba politici a nie ľudia – voliči. Všetci politici sa často obrnia formulkou, že však oni sú demokrati a bojujú za demokraciu. Liberáli to vzali tak vážne a dôsledne, že hovoria dokonca o liberálnej demokracii. Avšak všetkým našim politikom a samozrejme aj tým svetovým uchádza fakt, že demokracia by mala byť vlastne vládou ľudu. Rečičky o tom, že však oni sú práve tí volení zástupcovia ľudu je ako povedať, že nebo je peklo alebo aj naopak. Je skutočne zábavné, ako sa sebaisto v rôznych TV debatách tvária vládni politici voči tým opozičným a ako sa ich doslova svojimi uprenými pohľadmi snažia zneistiť ak kritizujú ich vládnutie. To je ten nezvratný dôkaz o tom ako chutí moc a ako im dáva pocit nadvlády nielen nad opozíciou, ale aj nad všetkým dianím v našej krajine, je to však dočasné a pominuteľné ako vlaňajší sneh. Obe strany ale majú pomerne dostatok dôkazov o vzájomných chybách a prehreškoch a preto ich debaty sú už pre verejnosť nezáživné a málo poučné. Ale predsa je tu jeden nepatrný rozdiel a to v tom, akým spôsobom tí či oní politici dokážu viesť a riadiť našu krajinu a to by malo byť podstatné pre ľudí – voličov, ako sa rozhodovať pri budúcich voľbách. Všetko, na čo len siahne liberálna ruka, či na čo šliapne liberálna noha je nasledované všeobecným rozkladom. Demokracia, ak aj u nás nejaká existovala je na pokraji priepasti do ktorej ju aspoň u nás tlačí neoliberálna vláda spolu so všeobecným úpadkom morálky, prosperity, práva, ľudských práv a slobôd a spravodlivosti. Súčasná vláda je silne protiľudová, ľudom nepomáha ba naopak im všemožne pomáha svojou neschopnosťou a amaterizmom zaradiť sa do chudoby a beznádeje. Konanie neoliberálnej vlády nás zaraďuje medzi žobrákov Európy, keď za ich vlády vládne iba všeobecný úpadok spoločnosti a doslova rekordný prepad do bezprávia a nespravodlivosti.

Ak by sme mali byť ako ONI, radšej aby sme ani neboli.