Apokalypsa zodpovednosti …

Nech už ide o konflikty impérií, štátov, či konflikty medzi ľuďmi, vždy ide veľa krát o riešenie sporov buď verbálne, alebo a o to je to tragickejšie aj silou. Žijeme už v XXI. storočí, vo vyspelej civilizácii, no doteraz nedokázalo ľudstvo v tomto zmysle prekročiť svoj vlastný tieň. Často sa hovorí, že to nie je možné, že sa to nedá, no ale určite s to dá, iba by nám pritom nemala prekážať vlastná hlúposť. A tej je stále vo svete nadbytok.

Sú vojny, kde tečie krv, ľudia sú mrzačení a aj zomierajú, hádam nik nechce zomierať predčasne a zbytočne. Akýkoľvek ozbrojený konflikt vzniká na základe vzájomných nedorozumení zúčastnených strán vtedy, keď sa vyčerpajú všetky možnosti k jeho zabráneniu. Ak potom dôjde k vojne, hovorí sa, že je to pokračovanie politiky inými prostriedkami. Kedysi v bývalom režime nám vtĺkali do hláv, že vojny sú spravodlivé a nespravodlivé. No aj cez to všetko si myslím, že každá vojna je nespravodlivá, lebo pri nej zomierajú okrem vojakov aj nevinné civilné osoby. V roku 1949 bola v San Francisku na celosvetovej konferencii na základe ničivých dôsledkov II. sv. vojny prijatá za účasti väčšiny svetových štátov dohoda o vzniku OSN, ktorá tak mala do budúcnosti garantovať ľudstvu svet bez vojen. Je veľa ozbrojených konfliktov, kde OSN zohrala pozitívnu úlohu pri ich ukončení, no bolo veľa aj takých, kde OSN zlyhala. V prípade agresie na Ukrajine ani nie je počuť, že OSN existuje. Je to krutá a neľútostná vojna a jej koniec nie je v dohľade. Domnievam sa, že táto vojna zrejme vyhovuje obom siným hráčom USA s NATO – m a Rusku. Obe strany sa naoko tvária, že nie sú v konflikte, ale logistická podpora bojujúcej Ukrajiny zo strany USA a NATO jasne ukazuje, že tu ide prvorado o opotrebovávaciu vojnu, kde sa prednostne ničia zastaralé zbraňové systémy všetkých druhov vojsk. Je smutné, že nikoho nezaujímajú značné straty na životoch a enormné ničenie nielen vojenských, ale hlavne aj civilných cieľov. je veľa príkladov, kedy pri vojnách vznikali nedobrovoľne mnohé hrdinstvá. Pri prepadnutí ZSSR Nemckom v roku 1941 sa v Brestskej pevnosti držali pohraničníci ešte aj po niekoľkých týždňoch, keď už Wehrmacht postúpil dobrých 300 km ďalej na východ. Obrancovia Odesy v katakombách sa držali a bojovali proti okupantom takmer až do oslobodenia Červenou armádou, obrancovia pri mete Kerč na polostrove Krym takisto, veľkou epopejou hrdinstva ruských vojakov bol aj ich odpor pri blokáde Leningradu, či obrane Stalingradu. No ako budú Rusi hodnotiť hrdinstvo ukrajinských vojakov pri obrane svojej vlasti ? Ako sa zachovajú voči obrancom Mariupoľu a Azovstaľu ? Budú prípadným zajatcom z radov pluku Azov, až nejaký vôbec budú zaručené ich práva ako vojenských zajatcov ? Údajne Rusi evakuovali zranených obrancov Azovstaľu, ale na nimi kontrolované územie, čo bude s nimi, ako sa bude s nimi zachádzať, uplatnia Rusi v plnej miere ženevskú konvenciu ? Tak, ako doteraz Rusi viedli vojnu, nie sú asi k tomu žiadne záruky.

Exodus, význam tohto slova je, že označuje hromadný odchod napríklad hercov zo scény. Prial by som si, aby takýto exodus čo najskôr postihol koaličnú vládu, ktorá ľuďom v ťažkých chvíľach nepomáha, rozpredáva krajinu cudzím záujmom, namiesto chleba dáva dôchodcom tablety, je silne protiľudová, neoliberálna, rozkladá všetky štátne inštitúcie alebo si ich prispôsobuje pre svoje nekalé ciele, nerobí nič proti vojne medzi policajtami, prokurátormi a aj sudcami, nepotláča korupciu ale ju všemožne podporuje, nedovolila ľuďom aby mohli v referende vyjadriť svoj názor, drží sa pri moci iba na základe výsledkov volieb a nie podľa toho ako ju ľudia nenávidia a ako si želajú jej skorý odchod, robia všetko preto aby sa za každú cenu zapáčili EÚ a USA a svoj národ opustili, nerobia nič preto aby naša krajina bola silná po všetkých stránkach ale robia buď z nevedomosti ale skôr úmyselne všetko pre to aby zanikla. Čakajú nás ešte ťažšie chvíle ako doteraz, zdražovanie bude všeobecne ešte niekoľkonásobne vyššie a vláda namiesto toho, aby niečo pre ľudí a krajinu urobila dobré, nás vrhá do ťažkého EXITU !!! Na čo čakajú opoziční politici, na čo čakajú odbory, na čo čakajú obyčajní, slušní a dobrí ľudia ? Na to až nám to všetko spadne vďaka neschopnej a zapredanej vláde na naše hlavy ? Kde je ten sľubovaný generálny štrajk ? Alebo sú ľudia so všetkým spokojní a budú trpieť a skláňať hlavy až dovtedy, pokiaľ nepadnú na kolená a stanú sa žobrákmi Európy ? Na čo sa ešte čaká ? Hádam len nie na to, že sa naoko rozhádaní koaličníci sami povalia, na to zabudnime, peniaze a moc je pre nich silným motívom a pevným spojivom.