Apokalypsa zodpovednosti …

Dne3. výročie smrti generála Milana Rastislava Štefánika, ktorý zahynul počas pristávania pri havárii lietadla Caproni, keď sa vracal z Talianska do rodnej zeme, na Slovensko. Dodnes je táto tragédia predmetom rôznych dohadov a konšpirácii ako vlastne k havárii došlo, či chybou pilota, alebo a to je často pertraktované, že k havárii došlo v dôsledku ostreľovania lietadla zo zeme. Pravdou však je, že ani dnes nemôžeme s istotou potvrdiť jednu či druhú verziu tak, aby nebola donekonečna spochybňovaná. V každom prípade však smrť generála M. R. Štefánika kruto a tvrdo dopadla na vtedajšiu verejnosť, ktorá vnímala tohto úspešného hvezdára, vojaka – generála a diplomata – politika ako jedného z hlavných strojcov vzniku prvej ČSR. Medzi ním hlavne Eduardom Benešom bol trvalý spor o spôsob štátoprávneho usporiadania spoločného štátu Čechov a Slovákov, keď nebol tatíček Masaryk akýmsi mediátorom, ale skôr neutrálnym divákom, čo určite nepôsobilo priaznivo v súvislosti s vtedajšími udalosťami. Generál M. R. Štefánik mal omnoho väčšie zásluhy na vzniku ČSR ako E. Beneš a to bolo zrejme príčinou vzájomnej nevraživosti a to hlavne u druhého menovaného. Preto ešte aj dnes prevláda vo verejnosti ničím nepotvrdené domnienky, že bolo vlastne lietadlo Caproni s generálom M. R. Štefánikom vlastne zostrelené z horeuvedených dôvodov zámerne zostrelené, čo iba zdôrazňuje fakt, že boli aj nevyjasnené okolnosti okolo jeho nominácie na miesto ministra obrany, ktoré medzitým obsadil niekto iný a generálovi M. R. Štefánikovi bol hodený iba ohlodaný koštial v podobe ministra vojny bez zodpovedajúcich kompetencií. Generál M. R. Štefánik bol neohrozeným podporovateľom aj vzniku čs. vojska v podobe zahraničných aktivít a zakladaní čs. légii v Taliansku, Francúzsku a neskôr po porážkach Rakúsko – Uhorských vojsk hlavne v Halíči aj vznik čs. légii v Rusku. Čs. légie sa natrvalo zapísali do histórie hlavne v bojoch o transsibírsku magistrálu, ktorú kontrolovali niekoľko rokov. Tieto prvé čs. vojenské iniciatívy prišiel n Sibír podporiť osobne aj generál M. R. Štefánik a to aj napriek jeho chatrnému zdraviu. Či už bola tragická smrť generála M. R. Štefánika náhodná alebo zinscenovaná, v každom prípade jeho doslova odstavenie od vplyvu na vývoj a riadenie prvej ČSR, vrátane vzniku prvej čs. armády, ktorá pozostávala hlavne z bývalých legionárov nemalo na Slovákov v spoločnom štáte dobrý vplyv, k čomu značne prispela aj ideológia tatíčka Masaryka o jednotnom československom národe a to vrhalo až do rozpadu spoločného štátu v roku 1939 veľký tieň na vzájomné vzťahy oboch národov a podnietilo autonomistické snahy Slovákov. Mňa osobne vyrušuje aj skutočnosť, že sa pri vzniku prvej ČSR vtedy a ešte aj dnes upierajú Andrejovi Hlinkovi ale aj vtedajšiemu politikovi Dr. Jozefovi Tisovi akékoľvek zásluhy o osamostatnenie sa slovenského národa a takto aj o naplnenie jeho odvekých túžob žiť po svojom. Mnoho ľudí si preto, že vraj bol Tiso z pohľadu čechoslovakistov strojcom rozpadu prvej ČSR myslí, že jeho poprava bola Benešovou pomstou a vyvinením sa z toho, že v roku 1938 svojim útekom do V. B. vlastne zradil národy Čechov a Slovákov. Tiso nikdy nefiguroval na zozname zločincov z II. sv. vojny, urobil mnoho tragických chýb hlavne pri presadzovaní protižidovských zákonov, určite bol vinný aj schvaľovaním deportácii židov do koncentračných táborov, mal byť určite obvinený, súdený a odsúdený, ale určite nie popravený. Prezident Hácha mal toho na rováši počas protektorátu Čiech a Moravy niekoľkonásobne viac a Česi ho nepopravili a to je skutočne na zamyslenie, čo je vlastne spravodlivosť.

20. decembra bude druhé výročie smrti generála Milana Lučanského, bývalého Prezidenta PZ SR. Dodnes nevyjasnené okolnosti jeho smrti v mnohom pripomínajú aj tragický skon generála M. R. Štefánika. Jeho obvinenie a väznenie bolo uskutočnené iba na základe výpovedí tzv. kajúcnikov. Bolo verejne známe, že ešte počas jeho pôsobenia vo funkcii nemal s ministrom vnútra Mikulcom dobré vzťahy, pre rôzne názory na riadenie PZ SR. Z týchto dôvodov sa aj dobrovoľne vzdal svojej funkcie a odišiel do služobného dôchodku. No pomsta mocných si ho aj tu našla, obvinila ho a uväznila. Jeho väznenie bolo vlastne duševným mučením, keď sa mu odopierali jeho ústavné práva, keďže ešte nebol právoplatne odsúdený. Po jeho smrti bola pod tlakom verejnosti vytvorená vyšetrovacia komisia, ktorá dodnes nič nevyšetrila aj z toho dôvodu, že nemala prístup ku kamerovým záznamom z cely Lučanského. Takže je okolo jeho tragickej smrti mnoho nejasností, ktoré ani nepotvrdzujú, ani nevylučujú cudzie zavinenie. V oboch prípadoch, ako pri smrti genrála M. R. Štefánika či generála Milana Lučanského cítiť chladný závan podozrenia z účasti vyššej moci. A to by nás nemalo nikdy viesť k ľahostajnosti k pravde a spravodlivosti.