Apokalypsa zodpovednosti …

Celá história ľudstva je od nepamäti sprevádzaná násilím. Nie je toho až tak veľa, čo nás v tomto zmysle delí od zvyšku zvieracej ríše. Tam vyhráva v boji o prežitie vždy ten schopnejší, silnejší, dravejší. V mnohom je to obdobne aj u ľudí, aj keď sme poväčšine zviazaní a obmedzovaní zákonmi, ktoré by nás mali urobiť ľudskejšími, čím by sme sa mali od zvierat zásadne rozlišovať, no nie vždy je tomu tak. Sú situácie, keď sa nahromadí dostatok dôvodov, aby mohlo prepuknúť násilie, sprevádzané bitkami, mučením, zabíjaním a dokonca aj vraždením bližných svojich a to nielen vo vojnách. Je smutné, že sú ešte aj dnes na svete ľudia, ktorí takéto počiny, absolútne nehumánne majú v obľube aj v dobách mieru v niektorých skutočne krvavých a život ohrozujúcich akože športov v podobe bitiek v klietkach ako za rímskych čias v Koloseu gladiátori. Týmto malým exursom do histórie chcem poukázať na to, že aj keď sa označujeme za civilizovaných a presadzujeme humanizmus a demokraciu, mali by sme si spytovať svedomie a viac urobiť pre to, aby sme boli lepšími, ľudskejšími. Vojna na Ukrajine, sprevádzaná ničením ľudských obydlí, mučením, zabíjaním a vraždením v starej dobrej Európe a to ešte aj v XXI. storočí je výsmechom civilizácie.

Biblia je v mnohom pre nás poučná aj pre dnešok, keď popisuje snahy božstva o nápravu mravov ľudských bytostí tým, že poslala na zem veľkú potopu v podobe Noemovej archy, ohňa na Sodomu a Gomoru, či v podobe posledného boja medzi dobrom a zlom, keď sa z nebies na zem spustila na bielych koňoch nebeská armáda pri meste Armagedon, aby porazila zlo v podobe pozemšťanov. Práve v poslednom prípade sa v texte Biblie ukazuje slovné spojenie – “ Choď a pozeraj sa ! „, ktoré tak majstrovsky vo svojom silne protivojnovom filme z roku 1985 stvárnil ruský režisér Elem Klimov, keď ako názov filmu nazval “ Choď a pozeraj sa ! „. Dej filmu sa odohráva v čase II. sv. vojny na území dnešného Bieloruska a jeho hlavnou postavou je 14 – ročný Fliora, ktorému nacisti vyvraždili celú rodinu a ktorý sa v beznádeji pridal k partizánom. Osud mu však neprial a dostal sa do rúk esesákov, ktorí ho potom využili ako svojho maskota a vozili ho po vypálených dedinách, plných zavraždených ľudí, aby mu ukázali svoju pochybnú moc nad životom a smrťou. Obrázky z tohto filmu boli na svoju domu až príliš drastické a morbídne a tak po celú dobu natáčania mal mladý herec pri sebe psychológa, aby svoju rolu emočne zvládal. Filmový Fljora sa však následkom toho, čo videl stal trvale bezcitným a až cynickým. V Bielorusku, kde to umožnil terén a hlboké lesy bolo silné partizánske hnutie a preto nacisti v podobe esesmanov vypálili počas jeho okupácie až vyše 600 dedín spolu s vyvraždením desiatok tisíc nevinných civilných obetí.

Vojna na Ukrajine je dôvod, prečo píšem tento blog, je to nespravodlivá a krutá vojna medzi agresorom a obrancami a vo vojne sa umiera. Umierajú ľudia na jednej aj druhej strane. Na strane Ukrajincov vojaci a cicilisti, na strane Rusov iba vojaci. Je potrebné rozlišovať kto je kto, kto je agresor a kto sa iba bráni. Je však smutné, že si to pravdepodobne ani jedna ani druhá strana dobrovoľne nevybrala. V pozadí sú imperiálne záujmy veľkých krajín a boj o export komodít, ktoré produkujú energie. A Ukrajina je iba fackovacím panákom v podobe boxerského vreca, do ktorého sa neľútostne mláti. To vhodne využil Putin, ktorí sa snaží na pozadí toho všetkého o aspoň čiastočné prinavrátenie časti Ukrajiny – Luhansko a Donecko, kde je drvivá väčšina obyvateľstva ruskej národnosti a spolu s tým ich spojiť pozemnou cestou s Krymom a tak Ukrajinu odstrihnúť od prístupu k Čienemu moru. V ceste mu však stojí stále nezdolaný Mariupol a Odesa. Mariupol úporne bráni batalión Azov o ktorom je v médiách a na internete veľa polemiky a ktorý Putin nazýva fašistami a nacistami, pretože v čase svojho vzniku mali v obľube fašistické symboly a často pred objektívmi hajlovali, čo je ale iba čiastočná pravda, pretože od roku 2014 s počiatku bojov proti separatistom na východe prešiel silnou čistkou ako súčasť Národnej gardy. Naproti tomu na ruskej strane bojuje tzv. Wagnerová skupina, vlastne paramilitantná súkromná armáda v počte asi 900 vojakov – zabijakov, ktorí sú s požehnaním Putina nasadzovaní všade tam, kde nemôže alebo nechce Putin oficiálne vojensky zasahovať. Ostali v Sýrii, Lýbiji a aj v Čečensku po nich iba páchnuce a zneuctené mŕtvoly. Ich vodca Dmitrij Utkin je už len na pohľad predurčený k páchaniu násilia a na svojich portrétoch na internete má v oblasti kľúčnych kostí na oboch stranách vytetované výložky s insigníjami SS. A tento človek má veľmi blízko k Putinovi, ktorí mu udelil už najmenej tri medaily Za odvahu. Tak ak Rusi tvrdohlavo označujú Ukrajincov za Banderovcov, fašistov a nacistov, potom sa pýtam, kto sú zabijáci vo Wagnerovej skupine. Je paródiou, že sa nazvali po Richardovi Wagnerovi, skladateľovi opier, ktorého silne obdivoval Hitler. Násilnosti, hraničiace s vojnovými zločinmi páchala jedna aj druhá strana, ale popravde batalión Azov iba spočiatku, no Wagnerovci bojujú aj na Ukrajine a ktohovie, čo všetko napáchali. Genocída v meste Buč na okraji Kyjeva, nech už to spáchal ktokoľvek je krutým obrazom neľudskosti a mementom pre ľudstvo, kde až môže zájsť vzájomná nenávisť a nevraživosť.

Zlo vždy existovalo a aj teda boj medzi zlom a dobrom, Zlo niekedy vyhráva a bude to dovtedy, pokiaľ ľudstvo nepochopí, čo je jeho príčinou. Vojnové peripetie – ničenie všetkého, mučenie, zabíjanie, vraždenie a bolesť pozostalých, je toho iba dôsledkom.

Choď a pozeraj sa !