Apokalypsa zodpovednosti …

Dňa 27. septembra 2018 sa v Bratislave konala konferencia pod názvom Priama demokracia vo Švajčiarsku a na Slovensku. Diskusia expertov ukázala, že vo Švajčiarsku je inštitút referenda ako základného prvku priamej demokracie vhodne právne a odborne ošetrená v ústave tak, aby umožňovala občanom kedykoľvek, ak je to potrebné, vyjadrovať svoj názor na veci verejné a tak sa aj priamo zapájať do ich riadenia. Zatiaľ čo vo švajčiarskej federácii sa vykonáva niekoľko referend za rok a sú motivované záujmom širokej verejnosti, na Slovensku je to naopak – referendá sú iniciatívou politických subjektov, ktoré sú motivované hlavne ich záujmami a teda riešia prevažne svoje problémy aj keď sa niekedy zdá, že im ide o práva ľudí. No ak by to bolo tak, potom by už dávno mal inštitút referenda v našej ústave iné postavenie ako doposiaľ. Matovič ešte pred voľbami sľúbil, že sa bude jeho OĽANO týmto problémom vážne zaoberať a dokonca sľúbil, že sa bude zaoberať aj znížením kvóra účasti z 50 aspoň na 30 %, no zatiaľ v tomto smere neurobil nič. No je to aj vizitka všetkých relevantných politických subjektov, ktorí uprednostňujú diktát politických subjektov / partokratizmus / pred spoluúčasťou ľudí na správe vecí verejných hlavne prostredníctvom inštitútu referenda. Politicky motivované referendá teda bývajú obvykle šité horúcou ihlou, čoho dobrým príkladom je aj zmarené referendum prezidentkou, keďže jej organizátori referenda o uskutočnení predčasných volieb nahrali na smeč spornou referendovou otázkou. Z týchto dôvodov som už niekoľkokrát upozornil na nebezpečie, že môže byť nové referendum o troch otázkach už dopredu odkázané na neúspech, keďže nie všetci odporcovia terajšej vlády s niektorými otázkami môžu mať problém a sekundárne to môže znovu zneužiť na jeho zmarenie znovu prezidentka. Veď až by bolo referendum s jednou otázkou o predčasných voľbách úspešné, nie je žiadnym problémom, aby nová vláda buď v parlamente, alebo novým referendom doriešila aj dve zvyšné otázky o obrannej zmluve, či niektorých sociálnych opatreniach. No ak by sa mala účasť širokej verejnosti na riadení vecí verejných uplatniť v širšom rozsahu a nie iba v nejakom počiatočnom štádiu vývoja embrya, potom by bolo potrebné zásadne zmeniť našu ústavu vo veci inštitútu referenda aj na ľudovú iniciatívu vyjadrovať sa referendami aj k niektorým závažným návrhom zákonov, akým bol aj zákon o obrannej zmluve s USA, ale aj k iným akým je napríklad aj nespravodlivý volebný zákon, ktorý nekorešponduje nielen s našou Ústavou SR v čl. 2, ale dokonca ani s Medzinárodnou chartou ľudských práv v čl. 21, kde sa hovorí, že akékoľvek voľby môžu byť priame, alebo zastupiteľské, čo u nás politické subjekty pochopili po svojom a do volieb do NR SR môžu podľa stávajúceho volebného zákona kandidovať iba zástupcovia politických subjektov. V našej ústave nie je dostatočne právne riešené ani následné schválenie úspešného referenda v parlamente, čo je kameňom úrazu a dôvodom rôznych politických šarvátok. Preto by akékoľvek referendum malo byť už zo samej podstaty, ak je úspešné všeobecne právne záväzné. realita je však taká, že od čias Mečiarových vlád nemá žiadna vláda a teda ani žiadni politici nejaký záujem meniť doterajší volebný systém a ani základné prvky priamej demokracie akým je aj inštitút referenda. Žiaľ, ani Medzinárodná charta ľudských práv a slobôd, ani naša Ústava SR a ani z nej vyplývajúce nižšie právne normy neriešia svojim obsahom nič, čo by konkrétne mohlo pomôcť obyčajným, slušným a dobrým ľuďom – žiť v dostatku a bezpečí. Ak v jednotlivých článkoch zakladajú právo / de jure / ľudí uplatňovať svoje nároky na jednotlivé ľudské práva, chýba popritom to najpodstatnejšie a to je mať aj na ľudské práva aj fyzický nárok / de facto /.

Už sa objavili prvé lastovičky, ktoré predznačujú, že by sa mohli ľady v uplatňovaní priamej demokracie trochu pohnúť. Je to iniciatíva ZMOS – u, ktorá požaduje na politikoch, aby sa zmenil jeden volebný obvod aspoň na osem podľa krajov, alebo podľa regiónov, čo by umožnilo to, čo dodnes chýba, aby boli zvolení zástupcovia ľudu priamo v oblasti, kde žijú a teda dobre poznajú aj problémy v regióne a naopak ich dobre poznajú aj samotní voliči. V niektorých krajoch sa dokonca zakladajú regionálne politické subjekty / Nitra /. Veľkým problémom, čo napína už aj tak dosť napnutý ročný rozpočet je aj financovanie politických subjektov, ktoré sa dostali do parlamentu a okrem toho to dostáva do nevýhody tie politické subjekty, ktoré sa do parlamentu nedostali. Bolo by preto spravodlivejšie, keby si politické subjekty sami financovali svoju činnosť. Bolo by vhodné riešiť aj odvolateľnosť jednotlivých zvolených zástupcov aj počas volebného obdobia, aj zrušenie imunity nielen pre poslancov, ale aj pre všetkých čo pracujú v štátnej alebo verejnej správe súbežne so zmysluplným a vykonateľným zákonom o preukazovaní majetku a zodpovednosti za spôsobené škody.

Súčasný právny stav však vláde politických subjektov plne vyhovuje a preto nemožno v blízkej dobe očakávať, že sa na tom niečo zmení. Účasť ľudí na správe verejných je ich neodňateľným právom a je iba na nich, či to budú aj uplatňovať. Ak nie, nadvláda politických subjektov bude mať stál navrch a demokracia / vláda ľudu / bude iba na papieri. Účasť ľudí, ich vysoká morálka, etika a česť by mali v tomto zmysle prednostne pôsobiť a teda sa aj reálne uplatňovať aj na riadení štátu, kde by mali prednostne pôsobiť namiesto straníckych nominácii výlučne iba špičkoví a nestranícki odborníci. Iba tak bude lepšie ak aj nie najlepšie.