Apokalypsa zodpovednosti …

Názov blogu som si vypožičal z názvu svetoznámeho románu Tichý Don od ruského spisovateľa svetového významu, Michaila Šolochova. Dej filmu sa odohrával v dobe občianskej vojny po VOSR, v rokoch 1917 až 1919 práve na území záporožských a donských stepí, kde už po stáročia žili rodiny kozákov. V dobe nevoľníctva však boli slobodnými ľuďmi, akousi elitou medzi vojakmi, ke´ďže boli zároveň aj cárskou gardou, čo bolo vtedy veľkou výsadou. Dej románu kopíroval zložité názorové a prevratné zmeny v myslení a konaní aj hlavného hrdinu, Grigorija, ktorí sa postupne na pozadí spoločenských a politických premien zmenil z cárskeho kozáka – bielogvardejca, na červenogvardejca, obhajujúceho a bojujúceho za boľševickú ideológiu, prerod cárskeho Ruska na základ Sovietského zväzu. Román je v mnohom svojim obsahom deja podobný s dneškom a dáva pozorovateľovi možnosť rozvinúť svoje myslenie a posúdiť, čo je pravdou a čo nie. Isté je jedno – Don nie je tichý.

Aj ja ako aj mnohí iní neverili a ani nepredpokladali, že Putin pôjde ďalej ako za čiaru hraníc dvoch východných republík na Ukrajine. Keď som v to ráno vstal, otvoril som si internet a s hrôzou som zistil, že ruské vojská začali útočiť na celé územie Ukrajiny, bol to pre mňa veľký šok, pretože som sa skalopevne domnieval, že Putin nie je šialenec. Bol to môj možno aj životný omyl a preto sa svojim čiteľom zaň ospravedlňujem. Som a zostal som aj napriek istým sympatiám k Rusku demokratom bez náklonu k akýmkoľvek ideológiám, ktorému nie je nič ľudské cudzie. Avšak vraždenie a zabíjanie nevinných ľudí ma nemôže nechať ľahostajným. Veľmi mi dnešok pripomína inváziu vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 do Československa, keď s obdobnou propagandou ospravedlňoval Brežnev takúto okupáciu – vtedy vraj bojovali proti kontrarevolúcii a dnes Putin ospravedlňuje svoju agresiu bojom proti fašistom, nacistom a banderovcom. Je síce pravda, že aj vtedy v ČSSR a dnes na Ukrajine pôsobia aj ultrapravičiari, ale boli a sú to iba bezvýznamné skupiny obyvateľstva. Ukrajina má 35 miliónov obyvateľov a teda je skutočne morbídne takto označovať všetkých, dokonca aj ukrajinskú armádu, keď Putin tvrdí, že Rusi bojujú proti fašisticko – nacionalistickej armáde. Akt ruskej agresie sa nedá ničím ospravedlniť, ani zmarené životy vojakov na oboch stranách, či aj civilistov. Vo vojnách sa umiera a ten, čo takúto vojnu začne je barbarom. V roku 1968 pred inváziou do ČSSR určite Brežnev žhavil červenú linku a hovoril s vtedajším prezidentom USA Lyndonom Johnosonom. Bez vedomia USA by sa ani Brežnev nepokúšal o akékoľvek vojenské dobrodružstvo a preto sa domnievam, že nie inak to bolo aj teraz, určite si znovu volali prezidenti oboch týchto krajín. Sú to iba moje domnienky, ale cez to všetko si myslím, že sa to udialo, inak by došlo k celosvetovej katastrofe. Svet stále zostáva bipolárnym, ale už nie iba od severu na juh, ale aj od západu na východ a to ekonomicky aj politicky. Všetko by bolo v poriadku, keby sa vzájomné rozpory neriešili hrubou silou, ale iba rokovaním. Tu sklamala ľudí jedna aj druhá strana svojou neústupčivosťou, ktorá vyústila až do krviprelievania. Ako demokrat, ako človek a ako zástanca pravdy a obyčajnej ľudskej spravodlivosti odsudzujem akékoľvek násilie, kde dochádza k násilnému ukončeniu ľudských životov. Nikdy sa s tým nezmierim a preto aj keď som slavianom, ktorý je priaznivcom Všeslovanstva a mám rád ruský národ, musím ruskú agresiu odsúdiť a protestovať proti okupácii Ukrajiny, ktorá už 30 rokov buduje svoju štátnosť. Putinov sen o obnovení ZSSR nemá svojich zástancov ani v samotnom Rusku, kde silnie odpor voči agresii, ktorú Putin rozpútal a to je aj nádej do budúcna, že mu nebudú vždy rásť stromy do neba. V roku 2014 vojenskou agresiou došlo k odtrhnutiu Abcházska od Gruzínska. Bude Gruzínsko ďalšie na rane pri splnení neukojených boľševických chúťok Putina ?! Putin a Lukašenko, zaujímavý dvojzáprah. No ak by nemal Putin podporu aj od veľkej Číny, určite by nemal až také veľké svaly. Svet sa mení a zmenili sa aj pomery síl východ v. s. západ, čo by nevadilo, ak by ekonomickí a politickí protivníci neharašili so zbraňami. Svet sa stáva pre ľudí takto omnoho nebezpečnejší ako iné číhajúce hrozby akou je aj pandémia koronavírusu, na ktorú akosi zabúdame v pozadí ozbrojeného konfliktu u našich susedov. Utekajúcim Ukrajincom je treba účinne pomôcť, sú to na rozdiel od migrantov skutočné obete vojny.