Apokalypsa zodpovednosti …

ZOH 2022. Nečakané, no zato obrovské prekvapenie pripravili nielen našim fanúšikom slovenskí hokejisti ziskom bronzovej medaile na hokejovom turnaji ZOH 2022 v Pekingu. Po dvoch úvodných prehrách v skupine sa našlo možno iba niekoľko optimistov, čo si mysleli, že sa zo skupiny prebojujeme, no a stalo sa. Výkony našich hokejistov postupne gradovali a ich útočná hra okorenená aj gólmi priniesla ovocie v ďalšom postupe až do semifinále. Fíni boli nad naše sily a ako sa neskôr ukázalo, porazili nás vlastne víťazi olympijského turnaja. Švédi ani nečakali, že by naši národní hrdinovia podali po vyčerpávajúcom súboji s Fínmi, že bude náš tím takým silným protivníkom. Prerátali sa a aj keď sa možno niekomu zdalo, že Švédi ani nemajú veľký záujem o bronz, smutné tváre po stretnutí prezradili opak. Všetci naši hokejisti bojovali aj za nás, bojovali za svoju vlasť a to dokážu iba skutoční vlastenci a patrioti. Určite, ako každý profesionál sú v pozadí j komerčné záujmy, avšak nik nemôže našim národným hrdinom uprieť silu vôle za víťazstvom, úžasnú výdrž fyzickú aj psychickú a obrovskú mieru bojovnosti, ktorá splodila historický úspech – zisk bronzových medailí s cenou zlata. Od Goteborku 2002 uplynulo dvadsať rokov a ako sa zdá, vyrástla nová rovnako ak nie aj silnejšia generácia slovenských hokejistov, ktorí nadviažu na megaúspech tých, čo nám priniesli takú obrovskú radosť svojimi skvelými výkonmi, akými sa predviedol iba 17 ročný Slafkovský, či fenomenálny brankár Rybár. nie je preto náhodou, že sa obaja zaskveli v All Stars tíme, absolútne oprávnene. Ešte stojí aj za zmienku fakt, že v tomto tíme sa uplatnili okrem našich dvoch aj dvaja Fíni a po jednom Rus a Švéd. A toto je silným dôkazom toho, že naši slovenskí hokejisti – národní hrdinovia oprávnene patria do skupiny najlepších tímov sveta a patrí im preto aj možnosť hrať na turnajoch tých najlepších – Kanaďanov, Američanov, Rusov, Fínov a Švédov. Po takomto obrovskom úspechu, aký naši hokejisti dosiahli na ZOH 2022 nás už nik nemôže považovať za nejakých slabých súperov. Veľká vďaka, naši hokejoví hrdinovia, navždy ste sa zapísali do histórie našej malej a ťažko skúšanej krajiny, určite vás doma privítajú tisícové davy vďačných fanúšikov a ostatných ľudí na Slovensku.

Janko Kuciak a Martinka Kušnírová – stali sa ako obete nezmyselnej a krutej vraždy novodobými martýrmi. Dnes si pripomíname 4 – ročné výročie ich smrti. Vrahovia sú už spravodlivo odsúdení, ešte sa čaká na nový proces, ktorý by mohol odsúdiť aj pravdepodobných objednávateľov. Je popritom smutné, že sa politici oboch protichodných svetonázorov dokážu ešte aj dnes na tejto vražde nejakým spôsobom priživovať. Je niekoľko aspektov, ktoré negatívne sprevádzajú tento poľutovania hodný akt pomsty. Je viac ako isté, že vtedajšia polícia neurobila dosť na to, aby životy Janka a Martinky ostal uchovaný. Janko Kuciak na polícii žiadal ochranu, ale ju nedostal a to aj napriek tomu, že mal dostatok dôkazov o vyhrážkach zo strany Kočnera. Polícia to nebrala vážne a ich pochybenie sa za krátky čas tragicky naplnilo. Ostáva preto tento moment tiež akýmsi mementom toho, že sa možno dalo vražde aj zabrániť. Protesty verejnosti pod heslom “ Za slušné Slovensko “ ako sa neskôr ukázalo, boli riadené priamo bývalým prezidentom Kiskom, keďže organizátori týchto protestov na čele so Šeligom boli často na konzultáciách v Grasalkovičovom paláci a dokonca po jednej z nich na Kiskov pokyn bol zrušený pripravovaný protest niekoľko dní pred jeho uskutočnením. Mňa osobne dosť iritovalo aj ústredné heslo týchto protestov, keďže som sa domnieval, že najprv musí byť v našej krajine nastolená spravodlivosť. Proti neslušným predsa nemôžu tí slušní byť slušnými a o tom som vtedy písal aj na mojich blogoch. Osobne aj mňa veľmi smrť oboch dvoch mladých ľudí zasiahla, dokonca som im venoval aj jeden môj verš na spomienku, aj kondolenciu pozostalým. Ich životy už nik nemôže vrátiť, bôľ a hnev oboch rodín a obyčajných, slušných a dobrých ľudí môže zmierniť iba spravodlivý rozsudok nad objednávateľmi tejto vraždy. Chcem iba pripomenúť, že na tejto vražde mal eminentný záujem iba jej hlavný objednávateľ, pretože sa cítil novinárskou činnosťou Janka Kuciaka priamo ohrozený. Špekulácie o tom, že nitky smerovali k Ficovi a Kaliňákovi sa nikdy nepotvrdili, pretože k vražde, či aj k inej protiprávnej činnosti je potrebné mať motív.

Ešte niečo k domácim udalostiam. Sledoval som ako vždy nedeľné TV relácie o politike. Nič nového v tom našom štáte dánskom. Na TA3 diskutovala Kolíková s Pellegrinim. Kolíkovú už ani nemá význam komentovať, chladná skala bez emócií, zrejme s trojnásobnou hrúbkou hrošej kože, ktorú nevyvedú z miery žiadne silné argumenty o jej prekračovaní zákonov, skorumpovanosti a neschopnosti sa vždy dokáže popritom tváriť ako svätý za dedinou. Jej súdna mapa sa postupne stáva iba ohlodaným koštialom z pôvodného návrhu a tým dokazuje jej neopodstatnenosť. Už dávno mala byť nahradená niekym, ktorý by navrhol niečo zmysluplnejšie, napríklad Plán rekonštrukcie súdneho systému tak, aby neriešil iba dislokácie či redislokácie súdov, sudcov a súdnych pracovníkov, ale aby súdnictvo dostalo možnosť pracovať efektívnejšie a adresnejšie – zvýšiť odbornú a pracovnú kvalitu sudcov, znížiť prieťahy súdnych procesov, nových sudcov podrobovať prísnemu výberu a následne ich ustanovovať do funkcií na skušobnú dobu minimálne 5 rokov a až na základe dosiahnutých výsledkov ich ustanovovať na neobmedzenú dobu, alebo ich z pozície sudcov prepustiť. Pellegríny mal ako vždy správne názory na veci deje a súvislosti a nad Kolíkovou argumentami prevyšoval o niekoľko poschodí. Súboj medzi Sulíkom a Pellegrínym sa niesol na Markíze v obdobnom duchu. V otázke referenda sa môj názor nezmenil, nie som zástancom viacerých otázok, pretože nie všetci odporcovia koalície môžu mať na ďalšie dve otázky kladné vyjadrenia. Tiež ma dosť vyrušuje aj fakt, že podozrivo dlho trvá ujednotenie sa na otázke vo veci obrannej zmluvy s USA.

Konflikt. Už niekoľko krát som uviedol na svojich blogoch, že zo strany Ruska je veľmi málo pravdepodobné, že uskutoční to, čo si priam zbožne praje USA a NATO – invázia do Ukrajiny. Znovu pripomínam, že Putin nie je žiadny šialenec, aby sa okupáciou Ukrajiny sám skontaktoval s krajinou, ktorá je členským štátom NATO a tou sme my, Slovensko. Je veľkou nádejou pre celý svet, že sa USA a Rusko dohodli na spoločnom summite, kde predpokladám dôjde k nejakým posunom smerom k urovnaniu črtajúceho sa konfliktu. Hádam žiadny rozumne zmýšľajúci človek si nemôže priať vojnu, ktorá by veľmi rýchlo mohla prerásť vo svetovú a dokonca aj k zničeniu súčasnej ľudskej populácie a všetkého živého na zemi. Pri dnešnej úrovni vojenských technológií a vyspelých zbraňových systémoch by nik nebol víťazom, zostali by iba porazení.