Apokalypsa zodpovednosti …

V detstve som vyrastal v Bratislave a dodnes mám v pamäti Firšnál / dnešné mierové námestie, kde za totality na návrší čnelo súsošie ľudí s Gottwaldom na čele /, bývali na ňom aj výročné vojenské prehliadky, no ale čo srdiečko malého chlapca najviac zaujímalo, bolo, že na tomto pomerne veľkom bývali v rokoch tesne po vojne aj rôzne zábavky – kolotoče, húpačky, strelnice a raz tam dokonca účinkovalo aj bábkové divadlo / škoda, že vtedy ešte nebola na svete Remišová, mala by inšpiráciu na jej budúce bábkoherectvo. No ale späť k názvu blogu. Politici od novembra 1989 ľuďom stále niečo sľubujú, ale svoje sľuby akosi zabúdajú napĺňať. A dotýka sa to všetkých doterajších vlád bez výnimky. Pred voľbami kopa sľubov, ktoré potom poväčšine nesplnia, lebo. A to lebo je koaličná vláda, Až na jednu výnimku, kedy vládol Smer – SD osamotene, bolo po každých voľbách potrebné sa medzi stranami, ktoré preliezli do parlamentu sa nejakovsky dohodnúť. Na a to je ten najväčší podvod na ľuďoch – voličov, pretože každá zúčastnená strana musí nejaké to perie pustiť a teda aj vlastne nedodržať záväzok v plnej miere, ako sa pred voľbami zaviazala svojim voličom. Ako sa ukazuje, ani následne zostavená koaličná vláda vlastne nevládne, pretože je viazaná rozhodnutiami koaličnej rady, ktorá by mala “ strážiť a ustrážiť “ dohodnutý vládny program. Po voľbách takmer vždy dôjde k rýchlej dohode, pretože treba prevziať rýchlo moc a vládnuť, no po čase prichádza k rôznym názorovým nezhodám na realizáciu vládneho programu a často dochádza aj k rozpadu vlády ak nie je možnosť nejakého kompromisu. Boli sme toho svedkami v minulosti a sme svedkami možného rozpadu vlády aj dnes a teda aj k destabilizácii v riadení štátu. O tom potom, tá destabilizácia je potom prejavom bezvládia vo vláde a to u súčasnej vládnej koalícii pretrváva takmer od volieb v roku 2020, čo sa priamo odráža aj na celkovej kondícii našej krajiny. Asi ani nemá význam rozoberať jednotlivé rezorty, kto a akou mierou sa podieľa na demontáži a rozklade nášho štátu, keďže aj vláda ako celok zlyháva takmer vo všetko na celej čiare. Ani jedna doterajšia vláda nevykazovala nejaké prevratné úspechy či už doma lebo vonku, no každá sa nezabudla po skončení svojej misie pochváliť, čo všetko urobila dobrého pre našu krajinu a jej obyvateľov. Hádam najväčším “ úspechom “ možno považovať fakt, že sa z bývalého spoločného doteraz rozkradlo takmer 1, 8 bilióna vtedajších Kčs/ Sk, čo je v prepočte cirka 35 až 37 mld. Eur, za čo sú priamo zodpovední všetci politici, ktorí kedy mali vplyv na riadenie štátu a teda aj na jeho verejné financie a ostatné zdroje. Aj niekoľkonásobný premiér Fico toho mohol v prospech krajiny a ľudí urobiť omnoho viac a to hlavne v dobe, keď štyri roky vládol Smer – SD sám, ale neurobil. Keď je teraz v opozícii, zbiera vo veľkom politické body vďaka jeho rétorickému umeniu priadne podrobiť kritike nedostatky a prešľapy súčasnej vládnej koalície. No bude mu takáto úloha stačiť, ak v budúcich voľbách uspeje spolu so Smerom – SD a stane sa súčasťou novej vládnej koalície ?! Ako opozičný politik je Fico skutočne až neskutočne úspešný, čo dosvedčujú posledné prieskumy verejnej mienky, ale bude potom lepší, alebo ostane tým starým Ficom ?! Nech je ako chce, ani tie posledné prieskumy volebných preferencií nevypovedajú tak, aby boli v súlade s celkovým odporom verejnosti proti tejto neoliberálnej vláde. Stále sa ukazuje, že s jej vládnutím nesúhlasia ani jej niektorí doterajší voliči, takže do volieb sa môžu misky váh prikloniť buď smerom ku konzervatívcom, alebo liberálom. Je to o to zložitejšie, že ani terajšia vláda nie je ideologicky jednoliata, keďže zhruba tá väčšia polovička sa prikláňa skôr k službe obyčajným ľuďom a tá druhá menšia k obhajobe podnikateľov a boháčov, teda na jednej strane akási vlažná zmes zliberalizovaných kresťanov – konzervatívcov a na tej druhej tvrdí obhajcovia liberalizmu. Aby to nebolo veľmi jednoduché, tak wikipédia dáva verejnosti na známosť, že vlastne žijeme v liberálnej demokracii – akože v nejakej vyššej forme demokracie, keďže aspoň v EÚ sú zaučené základné ľudské práva a slobody. No aby sme sa nedostali do omylu – liberálna demokracia je vraj preto liberálnou, že umožňuje slobodné zastupiteľské voľby cestou politických strán. No ale to je v príkrom rozpore s Chartou ľudských práv a slobôd, v ktorej sa uvádza, že voľby nech sú akékoľvek majú krajiny umožniť ako priame . A aby to ešte bolo zložitejšie – wikipédia rozdeľuje liberalizmus na ľavý a pravý, no a čuduj sa svete, do toho ľavého krídla zahrňuje komunistov, socialistov, sociálnych demokratov, ale aj fašistov a nacistov, keď v tom pravom krídle ostáva osamotený moderný kapitalizmus. Skutočne si to liberáli v EÚ či aj vo svete dobre “ upratali “ ale vo svoj prospech. Takže niekoho okiadzať názvom fašista či nacista a to dokonca aj vzhľadom k celosvetovo uznávanej definícii fašizmu, je ako si na.rať do vlastného hniezda a svedčí o absolútnom analfabetizme aktérov okiadzania.

Niekoľkodňová polemika okolo protiinflačného balíčka doslova rozpútala diskusiu vo verejnosti, keď sa hlavne odborové a profesné organizácie spolu s Jednotou dôchodcov postavili na odpor, keďže pomoc nezahrňovala všetky dotknuté vrstvy spoločnosti. Do sporu sa zamiešala aj Čaputová a po diskusii s odbormi a zástupcami profesných organizácii sa rozhodla vetovať návrh zákona aj keď ju zúčastnení žiadali, aby to posunula na posúdenie ÚS SR. Neurobila to, pretože ako liberálka silne podporuje túto vládu a nechcela riskovať, že by to ÚS SR posúdil negatívne, proti čomu by nemohol byť žiadny opravný prostriedok. To, že to vrátila do parlamentu umožňuje Matovičovi prelomiť jej veto a návrh zákona schváliť. Reči Čaputovej o tom, že bol návrh zákona schválený v rýchlom konaní zbytočne je z jej strany iba mlátenie prázdnej slamy. Určite tým chcela prekryť neschopnosť vládnej koalície dohodnúť sa na širokej podpore ľuďom, ktorí trpia enormným zdražovaním, energetickou krízou a následkami vojny na Ukrajine. A možno je to iba akási hra patriotov, aby vlastne nemuseli nikomu dať nič, prípadne čo najviac oddialiť potrebnú pomoc a tak čosi na pomoci ľuďom ušetriť. Je to však protiľudová politika a takéto handrkovanie s dôverou a trpezlivosťou ľudí nemusí pre vládnucich politikov dobre dopadnúť.

Nevyrokovanie dobrých podmienok v Bruseli ohľadom sankcii pri odpájaní sa od ruskej ropy a plynu zo strany Hegera a Sulík dopadne nepriaznivo na nás všetkých. Poklonkovanie EÚ a EK zo strany týchto dvoch pánov je názornou ukážkou služby cudzím záujmom, keďže to značne poškodzuje našu krajinu. To dokonca postavilo nielen Matoviča Sulíka proti sebe, ale do tohto trojlístka sa prebojoval aj Heger, keďže svoje zlyhanie vehementne obhajoval. Mám taký dojem, že to všetko spískal Sulík, aby nejakým spôsobom napálil Matoviča za jeho snahy zdaniť príjmy MOL – u. Sulíkovci sa dokonca na protest odmietaj zúčastňovať koaličných dohovorov. A keďže Heger raz povedal, že on ako premiér je podriadený záverom koaličnej rady a keďže teraz bez SAS – ky sa nemôže nič dohodnúť, sa vlastne celá vláda vyautovala či dokonca vylúčila z riadenia štátu. Ako teda vlastne ďalej ?! Čo ešte absurdnejšie môžeme v konaní vládnych politikov ešte očakávať za situácie, keď parlament, kde majú drvivú väčšinu vládni poslanci vlastne neriadi a nekontroluje vládu, keď je prax neoliberálnej vlády taká, že vlastne ona riadi parlament, dokonca poväčšine vláda predkladá návrhy zákonov, často cestou Matoviča a parlament, ktorý by to mal robiť ich iba pokorne schvaľuje a aj to vo veľkom počte v zrýchlenom konaní.

Nerobím si žiadne ilúzie o politikoch a politických stranách, ktoré presadzujú ideológie, ktorým veria, deje sa to takmer všade na svete, je to doslova politický kolotoč na oblbovanie ľudí / ringišpír po prešpurácky /, z ktorého na prvý pohľad niet úniku. Opäť pripomeniem jeden z výrokov Marka Tweina :

Ak by voľby mohli niečo zmeniť, politici by ich určite nedovolili.

No dalo by sa to zmeniť, to by ale museli ľudia žiadať, aby sa v predvolebných programoch politických strán objavil najzákladnejší prvok priamej demokracie – slobodné a priame voľby, iba takéto sú plne demokratické, naplno by sa prejavil zmysel demokracie – vláda ľudu !