Apokalypsa zodpovednosti …

Naša spoločnosť ale aj slovenská politika sa stále zmieta v dokonalom chaose. Vláda svojou nečinnosťou v pomoci ľuďom v ťažkých časoch akoby sa už vzdala možnosti riadiť štát tak, aby boli zachované všetky jeho funkcie pri službe ľuďom. Predseda vlády nevlády je dokonalým reprezentantom jej totálnej neschopnosti, amaterizmu a nevzdelanosti. Ak po posledných voľbách vládna koalícia hovorila o tom, že oni budú iní a výrazne protikorupčný, podarilo sa im to doslovne, ale v inom slova zmysle – sú iní, HORŠÍ, sú protikorupční, ale nie tak ako by mali, OKRÁDAJÚ vlastných ľudí tým, že im nepomáhajú tak, ako by mali. Dovolím si tvrdiť, že ak predchádzajúce vlády neveľmi ľuďom pomáhali a boli akože korupční, táto neoliberálna vláda je niekoľko stonásobne horšia, nepomáha ľuďom vôbec. Odhadujem, že vládna koalícia na neposkytnutej pomoci ľuďom dlhuje cirka 5 až 8 mld Eur a to je skutočne sila. Ľudia vlastne z vlastných vačkov dotujú bohapusté okrádanie samých seba, pretože to vláda nerobí. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že ak sa toto deje, tak potom sa naša spoločnosť skutočne nachádza niekde na okraji bankrotu, pretože neposkytovaním účinnej pomoci v ťažkých chvíľach je absolútna sabotáž chodu štátu, ktorý funguje na poskytovaní daní a tie zákonite budú chýbať ak dramaticky klesne kúpischopnosť obyvateľstva, ktoré zatiaľ vykrýva obrovský nárast cien svojimi úsporami, ktoré ale nie sú neobmedzené. Čo potom, ak ochudobnie aj stredná vrstva, ktorá je najväčším prispievateľom do štátneho rozpočtu svojou vysokou kúpischopnosťou. Žaba na prameni – Matovič pomoc ak vôbec nejaká je, tak ju dávkuje po kvapkách, akoby mal obavy, že ak by bol príliš štedrý, tak by už zrejme nemohol sedieť na silnej vrstve peňazí a bolel by ho potom zadok. Pripomína mi to jednu epizódu z kreslenej série o káčerovi Donaldovi, ktorí mal strýca, ktorému akoby Matovič z oka vypadol – obludný skrblík. Vládna koalícia sa striedavo asi nachádza v stave kolapsu alebo kómy, inak sa asi nedá vysvetliť dokonalý chaos, ktorý už zachvacuje celú našu krajinu. Ale takto sa štát riadiť nedá, inak sa skutočne budeme čoskoro nachádzať na pokraji AGÓNIE.

Agónia – postupný prechod organizmu zo života do smrti. Spravidla nie je náhly, presne ohraničený, ale je to postupný proces ubúdania životných prejavov.

Podobnosť so situáciou v našej krajine čisto náhodná ?!