Apokalypsa zodpovednosti …

Smer – SD návrhom dvoch otázok na petičnom hárku odštartoval de facto písomnú petíciu na získanie minimálne 350 tisíc právoplatných podpisov, aby mohlo byť referendum vyhlásené prezidentkou SR. A už sa aj veľmi rýchlo začali ozývať hlasy niektorých ústavných právnikov, že otázky svojim obsahom môžu byť prezidentkou SR opäť spochybňované a dané na posúdenie ÚS SR, k pochybovačom sa pridal aj bývalý predseda ÚS SR, Mazák, ako inak. Tak ako to vlastne je, kto má a kto nemá pravdu ? Odohrá sa podobný scenár ako u prvého referenda a dá tie dve otázky Čaputová opäť posúdiť na ÚS SR ? Alebo je ich znenie v poriadku a ľudia sa konečne dočkajú toho, aby mohli uplatniť svoje petičné právo a ukončiť nielen trápenie a nečinnosť koaličnej vlády, ale aj vyhlásiť predčasné parlamentné voľby ? Ešte sa petičná akcia ani nezačala a už priaznivci neoliberalizmu bijú na poplach a dopredu vyhlasujú, že aj toto druhé referendum je odsúdené na neúspech a oni v kľude dovládnu do konca volebného obdobia. Vládni politici a aj vládni poslanci majú v rukách tromfové eso v podobe drvivej väčšiny poslancov v parlamente, kde si dokážu veľmi dobre postrážiť a ukontrolovať, aby si takúto početnú prevahu udržali a to aj napriek ich mnohým nezhodám. Sú si dobre vedomí, že v zmysle Ústavy SR a volebného zákona boli zvolení na štyri roky a teda v zmysle práva s nimi nik ani nepohne. Avšak ich pozícia je veľmi neistá a stoja aj cez silné právne argumenty na veľmi tenkom ľade, keďže svojim amaterizmom a babráctvom už dávno stratili kredit u svojich voličov. Donekonečna môže s papuľou mlieť Matovič či aj Šipoš o tom, že riadne dovládnu a že z pripraveného referenda vraj nemajú strach ani žiadne iné obavy. Ich moc je však dočasná, je to vrtkavá a nestála milenka či žienka a kedykoľvek ak sa ľudia tak rozhodnú, im tú prepožičanú moc môžu zobrať späť do svojich rúk. Výklad čl. 2 Zákona č. 460 / 1992 Z. z., o Ústave SR hovorí o tom, že všetka moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom volených zástupcov, alebo priamo. No to slovíčko priamo vďaka našim politikom akosi z volebného zákona vypadlo. No a to je kľúčový problém pri uplatňovaní demokracie, keďže si to naši politici uplietli na svoj obraz a to tak, aby nemohli byť ľudia volení priamo, ale iba cez ich volených zástupcov formou kandidátov politických strán a hnutí. Takže môžu byť akékoľvek voľby svojvoľne hodnotené ako slobodné a demokratické, ale keď nie sú aj priame ako u obecných či krajských voľbách máme iba zastupiteľskú demokraciu a teda nie priamu demokraciu, ktorá jediná umožňuje uplatňovanie imperatívneho mandátu a odvolávanie voleného zástupcu aj počas jeho volebného obdobia, keď neplní svoje volebné sľuby. Veľkým problémom je aj jeden volebný obvod, čo v poslednej dobe už kritizujú aj komunálni politici. Môžu si potom politici donekonečna vykrikovať o slobodných a demokratických voľbách, keď vlastne ani nie sú plne slobodné, ani demokratické v zmysle Medzinárodnej charty ľudských práv a slobôd či aj už spomínaného čl. 2 našej Ústavy SR !!! Ale späť k referendu. Už som venoval jeden svoj blog zmyslu referend. Vykonávanie referend je aj v našej Ústave SR obsahovo povrchné a účelovo prázdne. Chýba možnosť miestnych referend a referendá, kde by sa mohli ľudia vyjadrovať a mať právo pripomienkovať, či aj vetovať návrhy zákonov, ktoré sa ich priamo dotýkajú. V tomto zmysle ani Matovič neplní svoje predvolebné sľuby, keď ako jeden z tých jeho slávnych 11 sľubov je práve o referende a znížení kvóra účasti na ňom, súčasná potrebná nadpolovičná väčšina občanov s volebným právom je ab absurdum a dopredu odsudzuje takéto referendá na neúspech, no politikom to zrejme náramne vyhovuje. Všetko nasvedčuje tomu, že zrejme bude aj toto druhé referendum dopredu odsúdené neprajníkmi na neúspech, keďže sa už nimi dopredu veľmi úzkostlivo vyhľadávajú rôzne právne finesy k tomu, aby bol nájdený právny základ na jeho zmarenie. Čaputová si aj so svojou suitou kopy poradcov už dopredu na to brúsi zuby. Je teda nešťastné, že sa opozičným právnikom a politikom znovu nepodarilo nejakovsky právne vtesnať demisiu vlády a skrátenie volebného obdobia do jednej jedinej a právne nespochybniteľnej otázky. Avšak ako sa hovorí : “ Kto chce psa biť, palicu si nájde ! “ Je mi iba neskutočne ľúto toho, že ľudia budú možno, či skoro aj isto opäť hlboko sklamaní a oklamaní, keď bude ich iniciatíva politikmi zašliapaná do prachu zabudnutia. Malo by to byť pre nich signálom, že je potrebné v tom našom štáte dánskom načim ešte mnoho urobiť, aby tá toľko omieľaná demokracia bola u nás konečne skutočná a nie iba predstieraná. Súčasní politici to určite neurobia, oni chcú mať vo svojich rukách iba moc a my im ju vcelku poľahky a ľahkomyseľne vo voľbách spolu s našim právom účasti na správe verejných vecí odovzdávame. Ja tomu hovorím apokalypsa zodpovednosti.

Možno sa mali opoziční právnici a politici pri tvorbe petičnej otázky trochu viac zamerať na zmysel výkladu čl. 2 Ústavy SR. Veď keď všetka moc pochádza z občanov a oni ju pri voľbách prenechávajú voleným zástupcom, potom by duch a nie litera tohto článku mala viesť aj k tomu, že by mali mať občania aj právo moc, ktorá je zneužívaná či nevhodne používaná vrátená späť do ich rúk. Takáto obsahovo podobná jedna otázka by aj vyhovovala podmienke, že by mal referendová otázka smerovať k všeobecnému použitiu. V tomto mysle pripomínam aj slová časti pesničky speváčky Marty Kubišovej : “ … a vláda vecí verejných sa späť k vám ľudia navráti …“. Všetko je to iba na ľuďoch, či sa niekedy aj skutočne vráti.