Apokalypsa zodpovednosti …

Opozícia znovu povstala z letargie revolty a pokúša sa znovu zaktivizovať ľudí nespokojných s riadením štátu a narábaním s verejnými financiami súčasnou vládou formou referenda o skrátení volebného obdobia a vyhlásení predčasných volieb. Inými slovami – umožniť pád vlády a tak ukončiť aj nejapný experiment, vládu neoliberálov. Ich pričinením sa rozvrátilo takmer všetko v našej krajine, čo sa len dalo. Svojou amaterčinou a neschopnosťou, ako aj neochotou pomôcť ľuďom v núdzi v ťažkej dobe ich uvrhli do priepastnej chudoby. Opozícii sa nedarí na masovej báze odvolávať neschopných ministrov či aj predsedu vlády, no ale je nutné priznať, že ani motivovať ľudí, aby účinne a vo veľkých počtoch protestovali na námestiach či uliciach. Dostatočne účinne nezabrali na adresu vlády ani výzvy opozície, odborárov a profesných orgaanizácii, aby bola protiinflačná pomoc ľuďom celoplošná. Ako sa ukazuje, zrejme ani doterajšie protesty v komornej atmosfére a ani avizované štrajky nie sú pre ľudí dostatočným signálom pre neschopnú vládu, aby sa konečne začala správať ako riadny hospodár krajiny, ktorá im bola zverená na celkové zveľaďovanie a na účinné kroky k udržiavaniu primeranej životnej úrovni ľudí a pocitu ich bezpečia. Naopak, naša krajina veľmi rýchlo až razantne smeruje k celkovému rozvratu, následnému kolapsu a bankrotu. Ekonomika stagnuje, závratne stúpa inflácia, ktorá do konca roka môže dosiahnuť 15 až 20 %, enormne stúpa zdražovanie energií, potravín a iných tovarov a služieb. A účinná pomoc stále neprichádza, ba naopak sa umelo nedohodami medzi koaličníkmi predlžuje doba takejto pomoci. Minister financií nerozumie financiám, keďže aj účtovníctvo rodinnej formy prenecháva svojej manželke a je to viditeľné aj v tom, že Matovič rozhadzuje peniaze mirnix firnix podľa toho ako sa vyspí a nie podľa toho, aké sú skutočné potreby štátu a jeho občanov. Odkedy vedie financie, vždy má poruke akýsi perpetuum mobile, keďže jednou rukou dáva a druhou berie, ale takáto eqilibristika nemôže fungovať donekonečna. Štát ani ľudia nie sú žiadne hračky pre zábavky unudeného politika. V zahraničí nemá naša krajina v v osobe Korčoka, autora známeho výroku, že Slovensko nemá vlastnú zahraničnú politiku ale iba tú európsku, dôstojného zástupcu, minister hospodárstva Sulík a aj premiér Heger v Bruseli nevyrokovali pre nás takú výhodnú výnimku v dodávkach plynu a ropy z Ruska, ako od nich ľudia a naša krajina očakávala, čo bude mať za následok vysoké ceny pohonných hmôt a celkove veľké negatívne dopady na naše hospodárstvo. Sulík namiesto riadenia svojho rezortu radšej robí gardedámu pochybným milionárom Geisenovcom, ale vetovanie akýchkoľvek daní mu problém nerobí, veď niekto musí milionárov aj chrániť. Ministerka Remišová nevie ako má účinne používať eurofondy z Plánu rozvoja a tak rozdáva tablety dôchodcom aby aspoň niečo z eurofondov minula. Minister vnútra je iba bábkou v rukách Matoviča a celý PZ SR vrátane NAKA cvrliká podľa neho. Následkom takýchto nežiadúcich politických zásahov nastáva celkový rozvrat vo všetkých štátnych inštitúciách. Namiesto úzkej a účinnej spolupráce v PZ SR a to hlavne medzi NAKA a PI stále prebieha vojna policajtov, na čom sa podieľa aj SIS – ka. Táto vojna sa rozšírila aj na vojnu prokurátorov a to hlavne medzi GP a ŠP. Neustále prebiehajú ataky na nepoddajného GP Žilinku a súbežne so snahou anulovať čl. 363 trestného zákona. Súdnictvo pod kuratelou Kolíkovej nijak kvalitatívne nenapreduje a to aj za situácie, že bola v parlamente schválená ňou navrhnutá Súdna mapa, súdy stále nie sú nezávislé a súdne prieťahy nevytvárajú žiadne predpoklady k tomu, aby bola väčšia vymáhateľnosť práva, keď ani sudcovia samotní neuprednostňujú pri súdnych konaniach duch zákona pred jeho literou. Kollíková nie je dobrou ministerkou už aj preto, že aj jej súkromný život nebol nikdy v otázkach dodržiavania zákonnosti ideálny. Zatváranie opozičných politikov na základe vykonštruovaných obvinení značne vyrušuje a polarizuje veľkú časť verejnosti. Čoraz viac to odzrkadľuje uprednostniť prehnanú snahu pomstiť sa svojim politickým oponentom pred hľadaním a nachádzaním spravodlivosti. ŠP Lipšic je ochotným prisluhovačom vládnej mašinérie a jeho politická minulosť ako aj jeho odsúdenie za zabitie chodca na prechode ho v očiach laickej i odbornej verejnosti absolútne diskvalifikuje a ak by v určitých otázkach nevyhovoval terajšej vláde, nikdy by sa špeciálnym prokurátorom nestal. Minister Naď sa v rozdávaní výzbroje našej armády našim susedom tak rozbehol, že zrejme sa budú musieť naši vojaci pred ním asi brániť so zbraňami v ruke, až im aj tie ešte pred tým nedaruje Ukrajine. Naša armáda akoby už ani neexistovala, ak by sa naši vojaci nezviditeľňovali aspoň pri účasti na zahraničných misiách, tak by sme ani nevedeli, že nejakú armádu máme. No ale máme, ale iba na rozdávanie toho, čo ešte zostalo nepovšimnuté kdesi v kútoch skladov. Výpočet prešľapov a pochybení koaličnej vlády je ešte omnoho väčší, možno aj na niekoľko pokračovaní, ale na aspoň povrchné zdokumentovanie bláznovstiev Hegerovej ? vlády to na zdôvodnenie uskutočnenia referenda hádam postačuje. K organizácii petičnej akcie na uskutočnenie referenda by sa mali pridať aj mimoparlamentné strany. PS to ale neurobí aj keď je proti tejto vláde, no nie je proti Čaputovej, ktorá je jej dieťom. KHD kedysi patrilo medzi konzervatívcov, no po príchode Hlinu sa politika KDH zmenila tak, že z pôvodne kresťansky a konzervatívne orientovaného hnutia sa odrazu videla v PS a strane Spolu, čiže u liberálov. Na tomto nič nezmenil ani nový predseda hnutia a tak ani KDH neprispeje k petičnej akcii. Ani Druckerová strana sa zrejme nepridá i keď neustále kritizuje Hegerovú vládu. A tak Smer – SD, Hlas – SD, Republika a SNS budú musieť zabrať pri príprave referenda sami. Treba dúfať, že ľudia vo veľkom množstve podporia referendový reparát, otázkou ale stále ostáva aká bude referendová otázka, aby zasa nezadala Čaputovej príčinu na jej posúdenie ÚS SR, ona priam živočíšne čaká na to, aby to mohla urobiť. Takže, právnici z radov opozície by sa mali tentoraz poriadne zapotiť a vygenerovať takú otázku, ktorá by obsahovala to, po čom ľudia túžia – povaliť túto vládu a vypísať v prijateľnom termíne ešte počas tohto volebného obdobia terajšej vlády predčasné parlamentné voľby. Voliči by si ale mali v predvolebnej kampani politických strán a to hlavne tých opozičných dať veľký pozor na to, čo im politici vo svojich volebných programoch ponúknu. Určite by to nemali byť také paciny ako Matovičových 11 sľubov v roku 2020, či jeho zmluva so Slovenskou republikou pri voľbách v roku 2016. Na také mamľasoviny môžu naletieť ozaj iba tí menej sčítaní. Prevládať by mala snaha politikov vo volebných programoch urobiť zásadné zmeny vo volebnom zákone, čo ako sa zdá, je pre budúcnosť demokracie a šťastného života ľudí našej krajiny u nás kľúčové.