Apokalypsa zodpovednosti …

Deň 8. mája je vyhradený ako Deň matiek, aby sa tak aspoň raz za rok mohla vzdať úcta a vďaka všetkým ženám, ktoré dali život svojim deťom, aby sa tak mohla naplniť ich odveká túžba po šťastnej rodine, spojenej s narodením a výchovou detí ako pokračovateľov rodiny a ľudského rodu. Úloha matiek je preto aj od prírody nenahraditeľná a za ich obetavosť voči svojim deťom, voči svojim životným partnerom, voči svojej rodine a voči spoločnosti sa nedá ničím odmeniť, iba ak tou úctou, vďakou a láskou a porozumením od svojich partnerov – manželov či druhov. Matky, manželky či partnerky by si mali zaslúžiť aj úctu a rešpekt aj v prípade, ak sú zamestnané a zároveň sa starajú aj o svoje deti a rodinu. V takomto prípade by mala mať tá úcta, vďaka a rešpekt ich okolia voči nim omnoho väčší rozsah a dôraz, no mnoho krát tak tomu nie je a to nie je dobrým vysvedčením pre hlavne mužské pokolenie. Žiaľ, ešte aj dnes to nemajú zamestnané ženy a aj ženy – matky u nás ale aj vo svete na ružiach ustlané. Nie sú rovnako sa svoju prácu ohodnotené ako muži aj keď je už dávno preč doba, keď sa nevedeli v práci porovnávať plnohodnotne s mužmi, často sú ženy – matky predmetom ponižovania, znevažovania, sexuálneho obťažovania, urážania a v niektorých prípadoch aj predmetom násilia a to nielen v rodine, ale často aj na pracovisku. Práca žien vo všeobecnosti je pre akúkoľvek spoločnosť nenahraditeľná a dnes už ženy často zastávajú aj pracovné miesta či funkcie, kde sa to zdalo pred časom ako nemožné a to sa deje vo všetkých sférach spoločenského ale aj politického života, v kultúre a aj vo športe. Mal som v živote to obrovské šťastie, že som sa zoznámil so svojou budúcou manželkou, s ktorou sme vychovali dve VŠ vzdelané deti, ktoré našli svoje uplatnenie v živote a za ktorých výchovu sa nemusíme hanbiť. Naše deti nám našu obetavosť a lásku pri ich výchove teraz, keď sme zostarli vďačne vracajú rovnakou mincou, čo sme veľmi pocítili hlavne v poslednej dobe počas pandémie koronavírusu. Spolu s manželkou sa boríme životom už takmer 55 rokov, čo umožnilo hlavne vzájomné porozumenie, tolerancia, úcta a to, že sa máme radi aj po toľkých rokoch, čo je už v dnešných časoch skôr výnimkou ako pravidlom. K tomu je okrem iného potrebné aj to, aby boli obaja partneri charakterní, rozumní a nekonfliktní a keď by aj nie, tak aby taký bol aspoň jeden z nich. Žiadne manželstvo sa nezaobíde bez občasných hádok a nezhôd, dôležité ale je, aby si vždy opätovne našli cestu k sebe. Nesúlad končiaci rozvodom má vždy krutý dopad hlavne na psychiku deti, ale aj na zbytok najbližšej rodiny, pretože to narúša vzájomné rodinné zväzky. To by si mali uvedomovať tí, ktorí berú manželstvo na ľahkú váhu hlavne keď majú deti. Nie je preto žiadnou zvláštnosťou, že delikventi hlavne z radov dospievajúcej mládeže pochádzajú z rozvedených manželstiev. Každé manželstvo môže byť lotériou pri výbere partnerov, ak k tomu obaja alebo jeden z nich pristupuje ľahkovážne, prípadne iba z pocitov sexuálnej príťažlivosti, aj keď sa hovorí, že iba posteľ utužuje partnerstvo či manželstvo. Avšak iba spoločné prekonávanie prekážok v živote môže časom preveriť, či bol výber partnera dobrý alebo nie. Výchova detí v harmonickom vzťahu oboch partnerov v rodine je základom ich šťastného života a dobrej prípravy detí pre ich samostatný život. Preto je tak vysoko dôležité, aby boli ženy – matky, ktoré pracovali a aj vychovali svoje deti a dali im patričné vzdelanie v spoločnosti vysoko ohodnotené a súbežne s tým aj uctievané, za čo by im mala patriť veľká vďaka. Ľudský rod nemá budúcnosť bez nových pokolení a to bez žien – matiek a porozumenia a úcty ich manželov, partnerov či spolupracovníkov nie je dosť dobre možné. Tak ako dnes, keď im budeme ku dňu ich sviatku gratulovať s kyticou a nejakým darčekom, by sme to my muži mali robiť častejšie, ženy – matky a aj ženy všeobecne si to zaslúžia, bez nich by nebol život znesiteľný, ak by vôbec nejaký bol.