Žiaľ ani ku koncu roka 2021 sa na nejakom tom pozitívnom posune v spoločnosti a politike u nás ani nechyrovať. Takže vzhľadom k situácii, v akej sa nachádzame nie je potrebné nejak zvlášť polemizovať, či bolo lepšie v tom minulom storočí, alebo v tom, ktorý momentálne prežívame. A to sa bytostne týka u nás a v krajinách bývalého východného bloku nielen radikálnej globálnej zmeny klímy, ale aj radikálnej zmeny politického, spoločenského a ekonomického systému hlavne v krajinách bývalého východného bloku. Boli to zmeny k lepšiemu, alebo k horšiemu ? Je veľa ľudí, ktorí hovoria, že dobre už bolo. Či majú pravdu alebo nie je na diskusiu. Niečo bolo dobré aj za bývalého režimu a niečo dobré je aj dnes. Chyba sa stala niekde na začiatku po 17. novembri 1989. Ku kormidlu sa dostali pochybné politické persóny, ktoré si takéto zmeny začali vysvetľovať a teda prispôsobovať po svojom a na svoj prospech, trhové hospodárstvo si pomenili za trhovníctvo a podnikanie na podnikavosť, čim odštartovali za vlády Mečiara divokú privatizáciu. To umožnilo získať prostriedky na svoje veľké kšefty iba niekoľkým vyvoleným, ktorí sa museli zrejme zaviazať odvádzať ten povestný tridsiatok zo svojich ziskov. No aj tak cez to všetko niektorí z nás bohapusto zbohatli na úkor tých ostatných, takže tá toľko sľubovaná rovnaká štartovacia čiara sa nikdy neudiala. Dodnes tak existuje skupina vyvolených, ktorí si nahromadili obchádzaním zákonov alebo protežovaním zo strany vládnych strán obrovské majetky, keď na druhej strane je stále viac a viac ľudí na pokraji chudoby, čo v súčasnosti narástlo na obludných cirka 800 tisíc ľudí. Hľadať vinníka je veľmi ťažké, keďže v takýchto mečiarovčinách pokračovali všetky doterajšie vlády a je popritom jedno či boli ľavicové alebo pravicové. Toto všetko dospelo až do takého stavu, že ako ab absurdum sa po voľbách 2020 Matovičovým zglajchšaltovaním prísľubom nesplniteľných sľubov hlavne mladej generácii dostala k moci a to aj diskutabilným spôsobom vedená propaganda, keď v prezidentských zvíťazila v osobe prezidentky, po parlamentných voľbách tá najhoršia verzia svetonázoru – neoliberalizmus. Od tohto okamihu ide u nás všetko doslova dolu vodou a to aj cez to všetko, že sa moríme s pandémiou koronavírusu. Takmer nič, čoho sa dotkne vládna koalícia, ide proti ľuďom a nie je preto žiadnym prekvapením, že popularita a preferencie vládnych strán katastrofálne strmo klesajú nadol. Nemá asi význam podrobovať súčasnú vládnu moc nejakým analýzam, realita súčasnosti presviedča drvivú väčšinu zdravo rozmýšľajúcich ľudí, že táto krajina by si určite zaslúžila aj lepšiu vládnu moc a to čo najskôr. Bude veľmi zaujímavé, či sa Kollárovi podarí zorganizovať ten jeho okrúhly stôl a či z takýchto rokovaní vznikne niečo v prospech uskutočnenia referenda o predčasných voľbách, čomu by mala predchádzať aj úprava našej Ústavy. Ako optimistický pesimista sa domnievam, že ako toľkokrát v minulosti sa nielen Kollár, ale aj zbytok koalície z toho nejakým spôsobom vyzlečú a to cez to všetko, že jak Kollár, tak aj Matovič sa v minulosti niekoľkokrát vyslovili, že si ctia názory ľudí, ktorí žiadajú zmenu vlády. Rád by som sa však mýlil, ak by sa dosiahla medzi opozíciou a koalíciou v tomto zmysle všeobecná zhoda. Je mi ľúto, že sa ľudia nedokážu ujednotiť v názore, že sa nachádzame v takej situácii, ktorá je už veľmi ťažko udržateľná a sama o sebe volá po nejakom aktívnejšom riešení. Týmto samozrejme nikoho nevyzývam k násilnej revolte, keďže aj čl 32 našej ústavy hovorí o tom, že ak sa porušujú ľudské práva a je ohrozená demokracia, majú ľudia právo postaviť sa na odpor, ale určite neobsahuje výzvy na násilie. S odstupom času, aj keď som sa od samého počiatku svojim podpisom pripojil k písomnej petícii na vyhlásenie referenda sa stále presviedčam o tom, že zmarené referendum rozhodnutím prezidentky dať znenie referendovej otázky na posúdenie ÚS bolo dopredu jasné, že vládna koalícia nemá nijaký záujem na predčasnom ukončení jej vlády a preto iniciatívy opozície nejakým spôsobom zachrániť tých cirka 600 tisíc podpisov sa zrejme minie účinkom. Naša spoločnosť sa nachádza v hlbokej spoločenskej a politickej kríze a tá ekonomická a finančná už klope na dvere. Za takéhoto stavu ostať pasívnym sa rovná asistovanej samovražde nášho štátu a preto by sa mali aktivovať všetky spoločenské vrstvy a profesné organizácie s jedným cieľom – urýchlene zvrátiť tento nepriaznivý stav. K tomu , aby sme zmenili našu krajinu sa však musia v prvom rade zmeniť ľudia a ich vzťah k veciam verejným a nie sa alibisticky spoliehať, že to niekto či niečo za nich urobí. K zmene ľudí a ich postojov je však vrcholne potrebné objaviť v sebe vnútornú silu ako znovu získať vzťah k nášmu štátu, k veciam verejným a k politike ako takej. To by sme asi museli byť zároveň aj vlastenci a patrioti. No v akom duševnom stave sa nachádzame je iba následkom cudzích vzorov a vplyvov, ktoré často bezmyšlienkovite preberáme a ktorých nositeľom je hlavne EÚ a EK, ktorá naplno otvára dvere neoliberalizmu ako globálneho svetonázoru, ktorý má iba jediný cieľ – zmiešavanie kultúr a ničenie národných štátov, ktoré si ešte aj v dnešnej dobe uhájili svoj spôsob života, kultúru, rodný jazyk a dlhoročné tradície. Najlepšie je to možné zdokumentovať na práve Vianociach, keď v mnohých rodinách aj napriek obrovskej prevahe veriacich kresťanov sa akosi zabúda na Ježiša Krista, nášho pána a nahradzujú si to Santom Klausom. Ani komunistom sa nepodarilo dostať do rodín Deda Mráza, no neoliberálom sa Santa Klausa presadzovať na Vianočné sviatky darí, sú ho plné obchody a všetky súkromné médiá, ešteže aspoň RTVS sa držia dlhoročných tradícií. Hovorí sa, že ak sa akákoľvek rastlinka vytrhne zo svojich koreňov, uhynie. A tak nejak je to aj s tými cirka 450 tisícmi našich mladých krajanov, ktorých zlákal mamon EÚ a EK a nikdy sa už nevrátia. Je niečo zhnité v tom našom štáte dánskom, ľudia to však nie sú. Hlavným vinníkom je však ako vždy plytká, neosobná a preto zavádzajúca reklama, priliehavejšie povedané – propaganda. Medzi pravdou a klamstvom je veľmi tenká nitka a ľudia to často ani nerozoznajú. Sú v predvolebnej kampani bezuzdne manipulovaní rôznymi politickými heslami, spoločenskými názormi a klamlivými životnými ideami. To je hlavným cieľom propagandy, ktorá sa tak snaží lacno predávať sľubovanú budúcnosť. ktorí dokážu prekročiť vlastný tieň, priznať si svoje chyby a omyly a vyvodiť z toho aj patričné poučenie hlavne v okamihu vkladania volebného lístka do volebnej urny. Existuje však liek na znovuzrodenie našej krajiny, ale ten majú v rukách iba obyčajní, slušní a dobrí ľudia, určite nie súčasní politici, nech sú akéhokoľvek politického zafarbenia.
Autor plače za referendom. Tiež som bol kedysi... ...
dedic ty si asi vtedy chodil za Mečiara ešte... ...
Žiadna divoká privatizácia za vlády V.Mečiara... ...
Celá debata | RSS tejto debaty