Čas je premenlivá veličina, nikdy sa nezastaví ani nikdy na nič a nikoho nepočká. No najhoršie je to, ak sa čas iba tak akosi poľahky premárni, prešafári ako sa často hovorí. Od novembra 1989 sa mi to javí ako fakt, že sme v budovaní demokracie a s ňou spojenými atribútmi ako je sloboda, právo a spravodlivosť nie veľmi pokročili. Z tohto uhla pohľadu potom ide skutočne o stratu času. Doplatili na to bezmála dve generácie a my stále ešte aj v XXI. storočí prešľapujeme v tomto zmysle na mieste. Jediné, čo možno pokladať za aké také nóvum je ale to, čo tí skôr narodení nehodnotia príliš priaznivo – enormný vzostup automatizácie, robotizácie, digitalizácie a hlavne IT technológií, ktoré nám svojimi prínosmi vo vyspelej technológii či komunikácii obrazne prevracajú všetky doterajšie zvyklosti naruby. Je to dobré, alebo zlé ? Ako a pre koho. Ak to prispieva k všeobecnému pokroku civilizácie a k ochrane našej planéty zem, potom by sa to mohlo prijímať priaznivo, ale čo ak je to naopak ?! Veľmi dobre chápem, že sa nedá nijak zvrátiť vývojový smer našej technickej civilizácie, avšak aj popri prevratných úspechov vo vede a výskumu by sa malo viac prihliadať aj na negatívne sprievodné znaky takéhoto mega technologického pokroku, ktorý je enormne náročný na nerastné bohatstvo a energiu. Ani tzv. klimatické konferencie v Kjóte, Paríži či posledne v Glasgowe nepriniesli v tomto smere žiadnu nádej do budúcnosti, že sa pachtenie po obrovských ziskoch premení na ochranu našej klím a udržateľného života. Som ale presvedčený, že sa raz ľudstvo pozastaví a uvedomí si, že sa táto cesta je na svojom konci končí hlbokou priepasťou, kde môže na našej zemi, ktorá je pre nás jediným domovom, skončiť všetko živé a neživé v jedinom okamihu, keď sa prekročí ten povestný Rubikon – miera únosnosti. Nie je hádam na celom svete jediný človek, ktorý by si to prial.
Môj svet akoby odišiel do nenávratna, bol to svet, kde mali ľudia ešte akú takú nádej, že bude môcť ľudstvo pokračovať cez ďalšie generácie. Terajší svet je síce pre ľudí pohodlnejší, ale o to sa rýchlejšie žije aj keď nie vždy v súlade s prirodzenými prírodnými zákonmi, a to ma dosť vyrušuje. Nežijeme predsa iba pre dnešok, ale aj pre život nasledujúcich generácií. Aký svet im odovzdáme ?!
Celá debata | RSS tejto debaty