Ešte za Mečiara, keď v dôsledku jeho izolacionistickej politiky nás nechceli prijať do štruktúr EÚ povedala o nás vtedajšia ministerka zahraničných vecí USA Madelaine Albrightová, že sme čiernou ovcou Európy. Na jednej strane by sa s odstupom času dalo povedať trochu nadnesene, že to bola dobrá Mečiarová politika, keďže vtedy tvrdil pronárodnú politiku, no mnohým viac sčítanejším došlo, že to bolo hlavne z jeho mocenských pohnútok, aby mu na jeho bezhraničnú zlodejinu pri veľkej privatizácii nepozeralo zahraničie. Za vlád Dzurindu sme sa aj vďaka silnej proeurópskej politiky v referende vyjadrili za členstvo v EÚ a následne už bez referenda aj do NATO. Nebol by som ani veľmi prekvapený, že by sa dnes ľudia v našej krajiny, po mnohých neblahých skúsenostiach, keď nás politika liberálnej demokracie dostala tam, kde sme vôbec nechceli byť, že ak by bolo referendum o vystúpení z EÚ a NATO, rozhodli inak ako kladne. Ľudia sú už veľmi unavení z toho, ako musia neustále niesť na svojich bedrách ťarchu obrovských chýb a prešľapov vládnej koalície, keď ani v tých najťažších chvíľach im nie je schopná či aj ochotná pomôcť prekonať ťažké obdobie ekonomickej, finančnej a energetickej krízy, ktorá predražuje všetko, na čo sa dá len spomenúť a ľudí dostáva do takmer neriešiteľnej situácie v dobe, keď už minuli svoje úspory, aby tak nespravodlivo museli znášať neschopnosť vládnych politikov dohodnúť sa medzi sebou na účinnej pomoci. Štatistické údaje hovoria dokonca o tom, že si ľudia už vo veľkom množstve berú aj spotrebné úvery, len aby ako tak prežili. Obyčajní, slušní a dobrí ľudia tak o svojich peňaženiek hradia zvýšené vysoké náklady na život, čo je v podstate suplovanie štátnej pomoci, ktorá stále neprichádza a to aj v dobe, keď inflácia sa už nezadržitelne blíži k 14 – 15 %. Nezvyšujú sa ani platy, ani dôchodky a ak sa aj pomáha, tak iba určitým najviac ohrozeným skupinám – rodinám s deťmi a tí ostatní majú asi brať prácu ovciam či kosačkám a jesť iba trávu !!! A samozrejme sa nesmie zabúdať ani na podnikateľov a živnostníkov, keďže aj oni nutne potrebujú pomoc. Platy sa zvýšili iba štátnym zamestnancom a to je žalostne málo, pomoc potrebujú všetci, aj už pomaly sa vytrácajúca stredná vrstva, nosná chrbtica daňových odvodov pri vysokej kúpischopnosti, ktorá tiež priepastne klesá. Vládni politici akosi zabúdajú, že ak ochudobnie stredná vrstva a nebodaj aj upadne, potom ochudobnie aj štát, alebo aj skrachuje.
Turbulencie vo vládnej koalícii dospeli až do menšinovej vlády, ktorej nik nepredpovedá dlhý život a aj cez to všetko americká prezidentka prijme demisiu ministrov za SAS a vymenuje nových akože nezávislých ministrov, keď popritom je stále otázna nominácia na ministra školstva. Čaputová tak sa tak stále snaží za každú cenu udržať neoliberálnu vládu, ktorú aj napriek animozitám voči Matovičovi a tomu, že ju nechce už 90 % ľudí neustále tvrdohlavo svojimi rozhodnutiami podporuje. Menšinová vláda nemá budúcnosť, čo určite bude potvrdené v najbližších dňoch počas rokovania v NR SR. Čaputová tak nesie priamu zodpovednosť za predlžovanie jej agónie. V tom istom duchu je možno hodnotiť aj jej rozhodnutie o konaní referenda, keď síce proklamačne tvrdí, že v druhej otázke je ochotná referendum podpísať, ale jedným dychom dáva prvú otázku na posúdenie ÚS SR a dovtedy, než rozhodne referendum nepodpíše. Vskutku šalamúnske riešenie podľa rečenia – ovca celá, vlk najedený. Aj v prvom návrhu referenda aj v tom druhom som kritizoval stanovenie dvoch otázok, keďže iba jedna otázka, právne riadne zdôvodnená by určite nedávala žiadne zámienky na spochybňovanie jej ústavnosti. Neviem, prečo právnici Smeru – SSD konali ako konali, ale tým iba skomplikovali ústavnosť otázok a skôr dali Čaputovej možnosť ich spochybnenia a tak doslova aj zmarenia ich konania. Od začiatku bolo jasné, že americká prezidentka využije aj tie najmenšie zámienky k tomu, aby referendové otázky spochybnila a podaním na posúdenie ÚS SR aj dokázala časovo odsunúť konanie hlavne tohto druhého návrhu referenda tak, aby sa nemohlo konať v čase komunálnych volieb. No ak aj právnici Smeru – SSD nekonali tak, ako mali, možno bolo zámerom takto vrcholne a nepriestrelne skompromitovať Čaputovú v očiach už aj tak veľmi nahnevanej verejnosti. Škoda iba, že aj v prvom, aj v druhom prípade sa mi javia ľudia, podpísaní pod písomné petičné akcie ako zbytočne manipulovaní.
Impakt – je to vlastne kráter, vytvorený nejakým asteroidom. Niečo podobné sa stalo pred 65 miliónmi rokov, keď obrovský asteroid narazil na poloostrov Yucatán v strednej Amerike a spôsobil svojou ničivou silou vymretie dinosaurov a svet uvrhol tak tlakovou vlnou, ohňom a dymom uvrhol do niekoľkoročnej temnoty, čo takmer zničilo všetok život na zemi. Toto spodobnenie uvádzam preto, že v súčasnosti v prenesenom slova zmysle takýto impakt, spôsobený asteroidom menom Soros so všetkými dôsledkami a následkami spôsobil výbuch v podobe liberálnej demokracie, ktorá svojou idelológiou jedného veľkého superštátu a miešaním kultúr už nakazila takmer celý svet a usiluje sa jej prostredníctvom zničiť aj ešte pretrvávajúce národné štáty. Nedajme si ukradnúť našu krajinu, náš svet, náš spôsob života, naše tradície, v opačnom prípade zahynieme ako národ aj ako štát. Neoliberáli nielen vo vláde na tom neustále usilovne pracujú.
Dňa 18. 9. 2022 sa má na námestí SNP v Bratislave uskutočniť protestné ľudové zhromaždenie všetkých, ktorí žiadajú ukončenie činnosti koaličnej vlády a predčasné voľby. Toto protestné zhromaždenie by ako sa povráva malo byť bez politikov a teda by malo byť výsostne proľudové. Mali by odznieť výhrady zástupcov všetkých profesných organizácií aj niektorých jednotlivcov. Ľudia by sa mali sami vysloviť k tomu, čo prežívajú, čím trpia a čo od politikov očakávajú. Smer – SSD prisľúbil materiálnu podporu / postavenie tribúny a ozvučenie / a pri tom by to mohlo aj ostať. Iné by ale bolo, ak by si protestujúci ľudia sami žiadali vystúpenie niektorého z opozičných politikov, ak majú čo k situácie v spoločnosti čo povedať, je to iba na ľuďoch, či to budú chcieť alebo nie. Dúfam, že sľub, ktorý dal pán Fico verejnosti, že protestné zhromaždenie bude prísne apolitické sa aj dodrží. Je teda iba na ľuďoch či prídu v počtoch podobných protestom v Prahe, alebo zostanú za pecou ako doteraz. Majú jedinečnú príležitosť na plné ústa vysloviť svoje ponosy a žiadať odchod koaličnej vlády, ktorá im nepomáha, iba ich zbedačuje. No ak to nedokážu, potom nech si nesťažujú, že nežijú ale iba živoria.