Človek niekedy nevie či sa má smiať, alebo plakať, alebo naraz oboje. Zrejme nie je na svete veľa krajín, ktoré by zažívali toľko krkolomných, ba až akrobaticko – samovražedných salto mortale, ako sa to deje v našej politike. Či už umelo vyvolaná, alebo reálne existujúca vládna kríza nenecháva hádam nikoho na pochybách, že je najvyšší čas na radikálnu zmenu v riadení štátu. Súčasná vládna koalícia už dávno prekročila povestný rubikon ako kedysi v roku 46 p. n. l. Gáius Július Ceasar, keď sa rozhodoval prekročiť povestnú rieku Rubikon na severe Talianska, ktorá bola neprekročiteľnou hranicou pre ozbrojené rímske légie, tak ako bolo schválené rímskym senátom. Aj dnes sa nachádza neoliberálna vláda pred podobným osudovým rozhodnutím ako kedysi Ceasar, keď povedal : “ Kocky sú hodené. “ a rozhodol sa aj so svojimi vernými légiami pochodovať na Rím, aby zúročil to, čo dosiahol v galských vojnách a čo mu nepriznával Pompeus. Takže, Matovič a Sulík, kocky sú hodené, je načim sa rozhodnúť ako ďalej – či cestou menšinovej vlády, prijatím nejakého kompromisu, alebo dokonca vyhlásením predčasných volieb ?! Času do Sulíkového ultimátu už veľa nezostáva, takže sa už vládni politici konečne rozkývte a urobte jedno, druhé alebo tretie. Ľudia nie sú ovce ani voly, ani kone, aby vám zožrali všetko, čo im naservírujete, len aby ste im nemuseli v núdzi pomáhať. Dnes má Smer – SD odovzdať nazbierané podpisy z písomnej petície na uskutočnenie referenda o predčasných voľbách prezidentke SR. Už sa vie, že prvú otázku je rozhodnutá dať na posúdenie ÚS SR, je to priehľadný manéver, ako získať čas, len aby nemohlo byť referendum vyhlásené na termín zhodný s komunálnymi voľbami. Druhá otázka je však nepriestrelná a Čaputová musí rešpektovať vôľu ľudu. Takže referendum sa musí uskutočniť, otázkou potom zostáva iba účasť na ňom a tá mohla byť v čase konania komunálnych volieb značne vysoká. No ak by došlo k alternatíve menšinovej vlády a Kollár by dostál svojho sľubu a podporil by predčasné voľby, bola by to druhá možná cesta ako sa zbaviť nenávidenej neoliberálnej vlády. Ako demokrat konzervatívec a ľudák som uvítal názorové zbližovanie strany Smer – SD a Republiky. Ja na rozdiel od liberálov nevidím v konzervatívne a národno – vlastenecky orientovaných stranách ľudového typu žiadnych fašistov, ba naopak, za fašistov považujem všetkých tých, ktorí kašlú na obyčajných, slušných a dobrých ľudí a službou cudzím záujmom devastujú a robia demontáž národného štátu a všetkých jeho doteraz dobre fungujúcich inštitúcií. Naviac je to badateľné na našej armáde, ktorá je necitlivo a na príkazy z centrály NATO postupne oslabovaná tak, že za žiadnych okolností nedokáže splniť jej nenahraditeľnú a teda nezastupiteľnú úlohu – byť záštitou našej štátnej suverenity, nezávislosti a územnej celistvosti. Včerajšia TK MO SR o vojenskej pomoci Nemecka je iba obyčajnou zástierkou toho, v akom marazme sa naša armáda nachádza, keď je odkázaná do úlohy žobráka, ktorý prijíma veľkodušné dary v podobe 15 ks opotrebovaných tankov Leopard, ale zároveň veľkodušne a nepremyslene sa vzdáva 30 ks BVP – 1 zo zásob pre prípad mobilizácie a daruje ich Ukrajine aj za cenu toho, že sa tým razantne znižuje obranyschopnosť našej krajiny, keďže za ne ako mobilizačnych zásob neexistuje žiadna náhrada. Tanky Leopard sú určené na dovyzbrojenie ťažkej brigády a nemajú nič spoločné so zabezpečovaním našej obranyschopnosti, pretože je ťažká brigáda prednostne určená pre strategické ciele NATO. Takže ak táto ťažká brigáda bude plniť úlohy NATO mimo územia SR, kto bude zabezpečovať našu obranyschopnosť, žeby NATO ?! Mať takýto doslova paškvil armádu radšej nemať žiadnu. Bláboly gen. Macka o akože úspešnej vojenskej pomoci od Nemecka v prípade 15 ks tankov Leopard 2A4 sú iba vzdušné zámky, pretože sa jedná o tanky, ktoré sú typovo a vývojovo pre Budneswehr už nepoužiteľné a naviac pre dlhoročné používanie aj vysoko poruchové, takže sa musia zgenerálkovať, takže sa znovu pýtam, akože to je s tou účinnou vojenskou pomocou, keďže do konca roka máme obdržať iba 1 ks opraveného tanku Leopard a možno v roku 2023 niekoľko ďalších kusov. Čože to za aký výnosný obchod dohodol Naď a jeho štátny tajomník ?! Naša armáda sa tak stáva zbernými surovinami – šrotoviskom zastaralej a opotrebovanej techniky, keďže podľa slov gen. Macka máme vystarané v prípade týchto tankov na 10 rokov. Skutočne tu platí, že darovanému koňovi sa na zuby nepozeraj. Poľsko sa po zuby ozbrojuje, kde na to berú peniaze mi je záhadou, ale vo veľkom nakupovať veľmi drahú vojenskú techniku – lietadlá F – 35, tanky Abrams, raketomety Himars a ešte naviac aj stíhačky a tanky v počte 1000 kusov od Južnej Kórei, pretože vraj USA nemajú dostatočnú výrobnú kapacitu je skutočne na zamyslenie, prečo to Poľsko robí. Je takmer isté, že je to na popud hlavne USA, ktoré zrejme potajme financuje tento megalomanský projekt na takmer najsilnejšiu armádu v Európe, keďže vlastne zneužíva odveké obavy Poľska z ruského imperializmu, čo niekoľkokrát aj pocítilo na vlastnej koži / 200 rokov cárskej a nemeckej nadvlády, rozdelenie Poľska v roku 1939 medzi Nemecko a ZSSR, neposkytnutie pomoci Armii krajowej počas varšavského povstania v roku 1944 a pod. /. Naviac je Poľsko ohrozované aj aktivitami Bieloruska a na klade toho vybudovali na hranici vyše 200 km dlhý plot. Som však toho názoru, že akékoľvek zvyšovanie napätia v zónach možných územných sporov vytvárajú úrodnú pôdu pre vznik ozbrojeného konfliktu a vo vojnách sa aj zomiera.
Z tohto uhla pohľadu by naši zodpovední malo konečne pochopiť, že ohrozenie našej krajiny môže prísť odkiaľkoľvek a nemusí to byť vždy iba ozbrojený konflikt. Takže ak naša spoločnosť nemá dostatok prostriedkov na zabezpečenie plnej bojovej a mobilizačnej pohotovosti našej armády má dve cesty : žobroniť o pomoc silnejších susedov, alebo aspoň personálne a s primeraným dovyzbrojením zriadiť pomocnú, polovojenskú, poloprofesionálnu teritoriálnu armádu pod názvom napríklad Národná garda, plne sfunkčniť branný zákon, týkajúci sa brannej povinnosti všetkých občanov SR nad 18 rokov, ktorí sú fyzicky aj psychicky zdraví a zahájiť účinnú brannú prípravu na školách vyšších stupňov spolu s obnovením výuky vlastivedy.
Vo vojnách sa aj zomiera, ale je rozdiel či sa umiera pri obrane vlasti, alebo ako vojak agresora. Nie je nič skľučujúcejšie a smutnejšie ako pohľad pozostalých do mŕtvych očí zbytočných obetí vojny, nech sú z akejkoľvek strany konfliktu.