Dlhodobo sledujem politickú kariéru tohto maďarského lídra a jeho neohrozený boj za zachovanie tradičného spôsobu života Maďarov ako aj úsilie o to, aby ako národ Maďari prežili a žili v dostatku a bezpečí. Ako presvedčený demokrat a konzervatívec nie som zástancom akejkoľvek diktatúry a vlády jedného človeka. Avšak ak sa krajina nachádza v obkolesení nezdravého spôsobu života, prezentovaného hlavne ideológiou liberalizmu, ktorý rozvracia všetko, čo doteraz dobre fungovalo, potom je namieste uvažovať aj o tom, čo je pre ľudí takejto krajiny prospešnejšie, či liberálna demokracia, alebo hoc aj vláda jedného človeka, ktorý je vnútorne silný a schopný vyviesť krajinu úskaliami módneho vývojového smeru – neoliberalizmu, ktorému akosi bez akýchkoľvek zábran podlieha hlavne mladá generácia. V drvivej väčšine krajín , kde neodolali tlaku liberálnej demokracie a zrejme pri poslednej voľbe prezidenta a posledných parlamentných voľbách ako sa ukázalo, preválcovala u nás dokázateľnú konzervatívnu väčšinu mládež, zmagorená tými jedenástimi sľubmi Matoviča, čo pripravilo cestu k vzniku veľmi podivnej zlátanine konzervatívneho OĽANO a SME rodina s výrazne neoliberálnou stranou SAS a stranou Za ľudí. Z tohto uhla pohľadu nám neostáva nič iné, iba ticho závidieť spanilú jazdu Viktora Orbána, ktorý zatiaľ svojou aktivitou, keď tvrdo presadzuje politiku konzervatizmu a tak dokazuje držať od svojej krajiny a jej ľudí na veľký odstup akékoľvek vplyvy nezdravého liberalizmu. Jeho vystúpenie v rumunskom Temešváry pred zhromaždením rumunských Maďarov by aj bolo možné pokritizovať za niektoré až príliš tvrdé vyjadrenia na adresu čistoty maďarského národa, ja by som to však vyjadril inak – nedovoliť miešanie kultúr. Neskôr Orbán trochu korigoval svoje vyjadrenia, avšak nijak tým neznížil to, že jeho prvoradým záujmom je vôľa ľudu a život ľudí v dostatku a bezpečí. Ak by som trochu zabŕdol do minulosti, tak Orbán bol jediným európskym politikom, ktorý podporil pri voľbách konzervatívneho Donalda Trumpa. Nedávno sa Orbán zúčastnil na pozvanie aj kongresu konzervatívcov v americkom Texase, kde zožal za svoj prejav búrlivý potlesk. Viktor Orbán je žiaľ aj z hľadiska európskej politiky akýmsi posledným Mohykánom, ktorý tvrdošijne aj na pôde EÚ a EK tvrd a nekompromisne obhajuje práva Maďarov a ich výsostného práva žiť si po svojom, tradičným spôsobom života, postaveného na kresťanstve a konzervatizme. Je mi neskonalo ľúto, že aj my nemáme takéhoto politika. Z toho marazmu, v akom sa nachádzame, keď sú ľudia bezprecedentne ochudobňovaní a bezohľadne ovplyvňovaní bezhlavou propagandou liberálnej demokracie nie je zrejme iná cesta, ako zlúčenie všetkých kresťanských, sociálnych a ľudových síl – jediných garantov konzervatizmu a tradičného spôsobu života, najlepšie ako predvolebnej koalície, poťažne voľnejšieho združenia – aliancie. Do čela by sa mal postaviť silný politik, vysoko inteligentný a politicky skúsený, ktorý bude zárukou, že bude presadzovať politiku zameranú na záchranu národného štátu a nekompromisnej ochrany záujmov drvivej väčšiny ľudí našej krajiny, ktorí si želajú nielen odchod tejto vlády, ale aj odchod či porážku liberálnej demokracie. Nám by postačovala iba tá obyčajná demokracia – vláda ľudu. Z našich politikov skutočne nie je z čoho vyberať, takmer všetci majú už toho veľa za ušami, avšak aj keď je takýto výber takmer nemožný, je na výsosť potrebné odosobniť sa a postaviť do čela takéhoto snaženia v tejto super ťažkej dobe politika, ktorý aj cez svoje nesporné nedostatky a prešľapy dokáže viesť krajinu a jej ľudí tak, aby odolali falošným predstavám a lákadlám liberálnej demokracie, založenej na absolútnom klamstve – akejsi neobmedzenej slobode jednotlivca. Nemá toho politika v láske, nikdy som ho nevolil, s veľkou nevôľou to robím, ale som osobne presvedčený, že by to dokázal iba Robert Fico. Nebol keď bol premiérom už viac krát žiadny zázrak, ako opozičný politik je však najúdernejší a to aj napriek jeho obvineniu OČTK, preto dúfam a to sa chytám doslova ako topiaci sa slamky, že tá údernosť a tvrdosť mu zostane a bude dôsledne presadzovať právo ľudu, žiť si po svojom, v dostatku a bezpečí. Inej cesty za situácie, keď majú ľudia obavu prevziať zodpovednosť do svojich rúk ako možnosť, že to dokáže jeden politik, je to naša posledná nádej. Neoliberalizmus silne zbrojí a len tak poľahky sa nebude dať zdolať v politickom súboji, ide však teraz o všetko a preto o to viac by mali ľudia podporiť národne, sociálne, konzervatívne a ľudovo orientované politické sily.