Doteraz som bol presvedčený, že ma iba ťažko môže niečo v slovenskej politike prekvapiť. Informáciu o tom, že sa duo Dzurinda + Mikloš pokúša o znovuetablovanie na našej politickej scéne som síce zachytil pred niekoľkými dňami, no priznám sa, že som podcenil jej význam, nedokázal som si totiž takúto možnosť predstaviť a už vôbec nie pripustiť. S touto informáciou však média usilovne stále pracujú a vyjadrenia niektorých politológov či aj europoslankyne Nicholsonovej dávajú tušiť, že vôbec nejde o nejakú novinársku kačicu, ale o celkom vážne uvažovanie niektorých lepšie informovaných, zatiaľ čo títo dvaja zainteresovaní sa zatiaľ tvária ako svätí za dedinou a pred médiami sa úspešne zatajujú. V týchto súvislostiach sa už hovorí aj o tom, že ak by duo Dzurinda + Mikloš vážne uvažovali o vstupe do politiky, sprevádzalo by ich pravdepodobne aj úsilie o založenie novej stredopravej strany, zrejme silne liberálne ladenej, čo by mohlo Sulíka a jeho stranu SAS v riadnych parlamentných voľbách ohrozovať odlivom značnej časti ich voličov. Takže suma sumárum, ak by takýto počin dvoch politických fosílií bol aj reálny, potom je znovu v hre aj možnosť predčasných volieb. Keďže ide o dobre známych dvoch politikov, podozrivých z obrovskej korupčnej kauzy prijatím obrovského úplatku pri predaji SPP a aj SE, je skutočne otázne, či verejnosť prijme priaznivo znovu oživenie týchto dvoch politických fosílií, na ktorých už ľudia takmer zabudli, no na ich korupčné kauzy ako podozrivé financovanie strany SDKÚ, podiel na jej likvidácii a ukončení politickej činnosti a podozrenia z prijatia úplatku pri predaji SPP a SE by ľudia zabúdať nemali. Dzurinda po odchode z politiky ostal absolútne nevýrazný a iba Mikloš sa sem tam objavil ako poradca ukrajinskej vlády a teraz v súčasnosti ako poradca Čaputovej, a dokonca ho liberálne média aj často prizývali do odborných ekonomických diskusií ako experta / aj na zlodejiny ?! /. Europoslankyňa Nicholsonová im obom vo svojich vyjadreniach pre médiá takpovediac drží palce a už ich vidí ako aktívnych liberálnych politikov, ale zároveň vzhľadom na ich korupčnú minulosť zaťahuje ručnú brzdu a robí z nich dopredu iba nejakých manažerov. Čuduj sa svete, predsedu novej stredopravej a pravdepodobne liberálnej strany však vidí v Korčokovi, ale aj tu je to iba v rovine čo sa babe chcelo, to sa jej prisnilo. O osude všetkých troch politikoch, či toto videnie Nicholsonovej a ostatných čo si to želajú výsostne rozhodnú iba oni sami a na tom, ako to potom prijme verejnosť. Politické vody sa ale takýmito úvahami možnosti vzniku novej politickej strany dostatočne rozvírili a mnohých čelných politikov už aj zneistili. O to viac by konzervatívne, národné a ľudovo orientované politické parlamentné a mimoparlamentné strany mali silne uvažovať o krokoch, smerujúcich k silnej predvolebnej koalícii, prípadne i vo voľnejšej forme aliancie, aby tak dali mocný signál svojim priaznivcom, že teraz pôjde o všetko, takmer ako v biblickom armagedone.
Budúce voľby rozhodnú o tom, či Slovensko zostane národným štátom, alebo či podľahne pomaly už celosvetovému šialenstvu v podobe ´módneho, ale zároveň smrteľne nebezpečného smeru vývoja ľudskej spoločnosti – neoliberalizmu.