Naša spoločnosť a politika sa pomaly ale isto vo všeobecnosti prepadáva až na samé dno. Nemám vo zvyku používať nadmieru cudzích slov, ale tentoraz, aby to pochopili všetci, aj tí vzdelanejší to urobím. Nezadržitelne náš vývoj smeruje k dekadencii, to významovo znamená úpadok, zhoršenie, pokles takmer vo všetkom, na čo si len spomenieme. Ale aby to nebolo málo, ruka v ruke je znateľný aj úpadok morálky a dobrých mravov. Som veriaci a tak dosť ťažko znášam, že je to hlavne absenciou primeranej výchovy k zodpovednosti, morálke a etike v rodinách, v školách ale aj na pracoviskách či aj celkovo na verejnosti. Štát nevenuje k týmto problémom takmer žiadnu pozornosť a obzvlášť za bašovania súčasnej vládnej koalície. Odzrkadľuje sa to ako príčina v meraných číslach rôznych štatistikách ako je nárast zločinnosti a násilných činov, pretrvávajúca korupcia, počet uzavretých manželstiev, počet rozvodov, pokles pôrodnosti a ako dôsledok aj stále sa znižujúci počet veriacich v cirkvách. Navyše aj neschopnosť neoliberálnej vlády dobre riadiť štát stále viac a viac zneisťuje ľudí tejto krajiny, keď im vláda v ťažkých dobách účinne nepomáha, ekonomika kríva na obe nohy, ba naopak sa iba hašterí a už druhý krát hrozí rozpadom koalície. Asi nie je potrebné ísť ďaleko, aby ľudia došli k záverom, že prapríčinou všetkého tohto marazmu je zlá voľba hlavne mladej generácie pri posledných voľbách. A sme takmer u koreňa všetkých problémov. Aj ja som bol niekedy mladý, aj ja som si myslel, že svet je gombička, mal som úzko vyhranené záujmy, aj mňa opantala hudba – rock and roll, skupina Beatles, Tom John, Paul Anka a iní vtedajší velikáni hudobného sveta. V tej dobe naplno vládla totalita a nebolo veľ priestoru na nejaké protesty. Ale veľmi skoro sme vtedy dospievali a vedeli sme si rýchlo nájsť svoje miesto na slnku a zaradiť sa primerane do spoločnosti, vtedy išlo o prežitie. Nasledovala generácia, ktorá už bola silne živená diskotékami pod záštitou SZM, ale mládež už začala premýšľať. Vtedajší mocní dobre vedeli ako zmanipulovať mladú generáciu – cez populárnu hudbu, no fungovalo to iba dočasne. Jar 1968 pozitívne poznačila mnohých a už sa nedali len tak ani v dobe normalizácie poľahky opiť rohlíkom, čo sa následne prenieslo aj na nasledujúce generácie. Veľmi rýchlo nasledovala v roku 1988 sviečková manifestácia a 16. novembra 1989 v Bratislave aj protest študentov. Mladí sa naplno prebudili po 17. 11. 1989, keď ich zmlátili pohotovostné oddiely ZNB. Išlo samozrejme o globálny prerod štátneho zriadenia postkomunistických štátov v dôsledku perestrojky vo vtedajšom ZSSR. Dovolil som si tento exurz iba preto, aby som upriamil pozornosť na súčasnosť, keď naopak nie je mladá generácia avantgardou pri prerode spoločnosti na systém, ktorý by vyhovoval väčšine, ale naopak poľahky preberajú ideológiu nezdravého liberalizmu opantaný falošnou predstavou o absolútnej slobode takmer vo všetkom podľa zásady, že čo nie je akázané je povolené. Ideológia G. Sorosa, ktorá takéto bludy hlása okrem iného usiluje o akýsi jeden celosvetový superštát, ktorý pred časom tak vášnivo obhajuje aj nový predseda PS, Šimečka. To obnáša aj miešanie kultúr, prijímanie migrantov, zrovnoprávnenie LBGTI menšiny a pod. No ale mladí často zbúdajú, že sloboda je aj o zodpovednosti a že nepostačuje iba si užívať, ale aj tvoriť nejaké hodnoty a plodiť potomkov, aby tak mohlo ľudstvo pokračovať cez stále nové a nové generácie. Nejaké rečičky o boli za “ všetky “ rodiny musí zákonite u hétero orientovaných vylúdiť na tvári úsmev, kedže slovo rodina je odvodené od slovesa rodiť a to ako je známe u LBGTI menšiny nie je možné. Takže by sa mládež, ktorá masívne podporuje takéto “ iniciatívy “ rýchlo prebudiť a začať pragmaticky uvažovať o svojom poslaní nie ako zpiatočníkov, ale ako skutočnej avantgardy, ktorá bude stále posúvať výdobytky civilizácie stále dopredu ruka v ruke s primeraným konzervatizmom, ktorý jediný je schopný zachovať všetko, čo doteraz pozitívne ľudstvo dosiahlo. Tínedžerom obvykle medzi ušami prefukuje cez prázdne miesto vietor, no tí dospelejší a sčítanejší by nemali mať miesto mozgu permafrost / večne zamrznutá pôda / a prestať byť tak večne duševne zamrznutými.
Udivuje ma, že majú poziční politici ešte záujem nechať sa pozývať na TV debaty teraz už iba na obrazovke TA3, keďže už po dvakrát išlo iba o monotému – vzťah Matovič vs. Sulík. Moderátori veľmi usilovne dávali priestor iba koaliččným politikom a tí opoziční boli iba akosi do počtu, bolo to nedôstojné. Apropó, vzťah Matovič vs. Sulík, obaja sú totálni narcisti, zaľúbení až po uši do seba, do svojich superég, takže sa dá aj povedať, že naplno podľahli vlastnému šarmu. Ich postoje sú takmer vždy diametrálne odlišné, ba majú až antagonistický charakter / úplne protichodné názory /, čo niekedy vyúsťuje až do negovania / popieranie názoru toho druhého /. Osobne sa domnievam, že nielen Matovič, ale svojou neústupčivosťou sú obaja zrelí na odchod z svojich ministerských kresiel už aj preto, že sú im prednejšie osobné spory ako verejný záujem. Ak k tomu pridáme aj zbytok neschopných členov vlády, tak je to skutočne už na uterák.
Následkom všeobecnej krízy / USA sa už pomaly ale isto prepadá do ekonomickej recesie, čo následne zasiahne aj zbytok sveta / je hlavne z dôsledku nerozumného a dobre nepremysleného odtrhnutia od plynu a ropy z Ruska zasiahnutá aj EÚ. Pripravujú sa reštrikčné opatrenia na bezhlavú úsporu hlavne plynu, aby Európa ako tak prežila zimu. Takže nebude vždy teplá voda, kúriť sa bude asi drevom a uhlím v kachliach a to zrejme aj v panelákoch. Suma sumárum, zachráň sa kto môžeš, kto na to bude mať, bude aj kúriť aj svietiť a kto nie zrejme pomrzne. Pritom má Holandsko obrovské zásoby zemného plynu, ale pred časom kohútiky zavreli, lebo plyn z Ruska bol lacnejší. Vyzerá to tak, že ak sa vzťahy s Ruskom rozumne neupravia, nebude už EÚ centrom pomoci, ale si bude musieť každý členský štát pomôcť ako bude vedieť.
Prieskumy verejnej mienky o preferenciách politických subjektov vypovedajú o tom, že sú značné rozdiely medzi tým, čo respodenti u ľudí zisťujú ako by volili a medzi tým ako sú ľudia nespokojní s tomto vládou. Ukazuje sa, že značná časť nespokojných ľudí je aj z radov voličov vládnej koalície. Takže matematika nepustí a prognózy o tom, kto s kým po voľbách ostane ešte dlho veľkým hlavolamom. Ako presvedčený demokrat a konzervatívec si samozrejme prajem, aby uspeli tie politické subjekty, ktoré uznávajú konzervatívne hodnoty, ale aby sa tak stalo, musia vodcovia takýchto strán silne pouvažovať aj o predvolebnej koalícii, inak hrozí nebezpečie, že sa strana Hlas – SD prevesluje do vôd liberálov k PS a SAS s podporou zliberalizovanej KDH. V hre je budúcnosť Slovenska ako národného štátu, zachovanie tradícií, spisovného jazyka ako nositeľa kultúry, ľudového umenia a zvykov. Nedajme si zobrať našu vlasť !!!