Ani tak nejde o vojnu na Ukrajine, ani o vojnu medzi Matovičom či Sulíkom, ai o vojnu medzi občanmi a nenávidenou vládou, či ani o vojnu medzi policajtami či prokurátormi, vojnu medzi ideológiami, vojnu medzi politikm, ale ani o vojnu na Ukrajine. V prvom rade ide o vojnu hodnôt a tu sa zvádza neľútostný boj medzi starým a novým, medzi ustálenými hodnotami a hodnotami, ktoré sú tým skôr narodeným absolútne cudzie. To staré – v ponímaní tých neskôr narodených vraj musí ustúpiť novému, čo zachvátilo hádam už celý svet, no tí skôr narodení akoby nastúpením nového strácali svoj svet, svet hodnôt, ktorými žili a dýchali. Ako to vnímam ja, ide v prvom rade o boj hodnôt, ktoré vyznáva liberalizmus s hodnotami, ktoré vyznáva konzervatizmus. Liberalizmus ignoruje akékoľvek hodnoty ktoré sú sväté ľuďom, vyznávajúcich konzervatívne názory a upätých na doterajší obvyklý spôsob života v národnom štáte, v klasickej rodine, vo viere, v uctievaní svojich predkov a v to, čo pre nás zanechali, ako aj dodržiavanie akej takej úrovne morálky a to aj s uznávaním všeobecných zásad demokracie – slobody, pravdy, práva a spravodlivosti. Liberalizmus až príliš v presadzovaní svojej ideológie dáva akcent na slobodu jednotlivca, čomu sa akože musí podriadiť všetko. Pod kepienkom takejto absurdnosti sa však skrývajú mnohé nášlapne míny, ktoré sú pre konzervatívcom neprijateľné – nadpráva pre komunitu LBGTI, miešanie kultúr, likvidácia národných štátov vo vízii nejakého celosvetového superštátu, neprijateľné metódy výchovy detí a mládeže v duchu gender ideológie a vlastne absolútna sloboda v rozhodovaní jedinca v čomkoľvek. Ktosi múdry raz povedal : “ Bez zodpovednosti nemôže byť sloboda a ak, potom je to anarchia. “ Liberáli však ako sa zdá takéto rečenie ignorujú. Semenišťom liberálnej ideológie je jej všeobecne známi mecenáš – Georg Soros, maďarsko – americký miliardár, síce už so smrťou na jazyku, ale o to viac sa chce ešte za života zrejme dožiť toho, že sa mu podarí cez svoje doláriky a množstvo mimovládok rozložiť ešte zbytok národných štátov k čomu mu mocne napomáhajú všetci liberáli, nech sú z hocakých krajín, našu nevynímajúc. Liberáli už prenikli aj na internet a sociálne siete a tak manipulujú a upravujú na svoj obraz rôzne všeobecné zásady a poučky v oblasti politického a spoločenského života. Potom sa s nevôľou konzervatívci dočítajú o takých absurdnostiach, že liberalizmus je pravý a ľavý, naľavo sú všetky ľavicové, fašistické a nacistické politické zoskupenia a čuduj sa svete napravo sa samozvane umiestnili liberáli ako jediní zástupcovia zdravého kapitalizmu. Tak nejak je tomu aj u nás, keď pán Bardy, glosátor na internete všetkých, čo nie sú na strane liberálov nazýva neliberáli a je mu jedno, či ide o sociálnych demokratov, národovcov, či ľudové strany. Aby toho nebolo málo, straší už dopredu o akejsi novovznikajúcej konzervatívnej aliancie, kde samozrejme zaraďuje všetkých, čo nie sú liberáli, teda aj OĽANO a SME rodina. Zrejme sa pán Bardy domnieva, že najlepšia obrana je útok a tak sa snaží odvrátiť pozornosť od iného a o to smrteľnejšieho zoskupenia, čo sa črtá ako projekt na vznik novej vlády po predčasných či riadnych parlamentných voľbách – spojenectvo strán SAS, PS, KDH a možno, aj keď sa to zdá až príliš pritiahnuté za vlasy, aj strana Hlas – SD. Tak toto by sa liberálom páčilo, aby mohli pokračovať v čom začali – zlikvidovať našu krajinu ako národný štát a potlačiť u ľudí akékoľvek poškuľovanie za tým, ako doteraz žili a aké hodnoty vyznávali. Všetko je to presný opak toho, čo poznáme pod názvami, vlastné korene, dedičstvo našich otcov, náš rodný spisovný a štátny jazyk, naša kultúra, naše ľudové umenie, naše zvyky a tradície. EÚ, EK a ich pomáhačom sa už podarilo zmagoriť značnú časť našej mládeže rôznymi lákadlami ako štúdium zadarmo, cestovanie zadarmo, dobré zamestnanie, nájomné byty, vysoký štandard sociálneho a zdravotného zabezpečenia a pod. Naše školstvo nevychováva deti a mládež pre uplatnenie v našej krajine, ale prednostne pre použitie vo vyspelejších štátoch ÉÚ, je to ale žiaľ aj preto, že ak vyštudujú, nemajú u nás také podmienky ako inde, ale to je naša chyba a až potom chyba EÚ, že úniku mozgov od nás k nim nijak nezabraňuje. Takže žiadny boj ideológií, ide hlavne o boj o hodnoty, ktoré vyznávame a ak sa ešte aj dnes, v týchto pohnutých a ťažkých časoch hlási k tým konzervatívnym, mal by za ne aj bojovať.
Akákoľvek forma protestu proti nezdravému liberalizmu je prejavom vrcholného vlastenectva a lásky k svoje vlasti a k všetkému, v čo konzervatizmus vyznáva. Zostaňme svoji, verní sebe aspoň tak, ako Maďari, inak nás čoskoro pohltí moloch tzv. liberálnej demokracie / aj tú si už ako jediní demokrati akosi privlastnili, keďže ostatných nazývajú fašistami, nacistami, komunistami, socialistami, boľševikmi a čo ja viem ešte čím /. Akoby iba oni mali patent na demokraciu.