Pred pár dňami bola ukončená rekonštrukcia údajnej samovraždy generála Milana Lučanského. Účasť GP Maroša Žilinku dáva verejnosti nádej, že sa nezabudne na žiadne, aj keď drobulinké okolnosti či možné dôkazy, ktoré by s konečnou platnosťou uzavreli túto tragickú smrť generála. Kariéra generála Lučanského bolo mnohotvárna ale zároveň priamočiara a dotýkala sa výlučne boja s organizovanou kriminalitou, no najviac s tou banskobystrickou. Táto okolnosť iba potvrdzuje skutočnosť, že bol generál vždy človek s rovnou chrbticou a svoju prácu si vykonával zodpovedne. Aj v obraze takejto skutočnosti sa javí jeho obvinenie zo zobratia 500 tisícového úplatku skôr z oblasti sci – fi ako z reálnej skutočnosti. Generál bol väznený za krutých neľudských podmienok, keď jeho smrti predchádzalo jeho ťažko vysvetľované zranenie oka a keď bol vlastne stále iba na samotke a bez kontaktu so svojim právnikom a rodinou. Bol určite na neho vytváraný hlavne psychický nátlak, pretože ho mala táto neoliberálna vláda v pláne použiť hlavne proti Ficovi soldateska hlavne okolo terajšieho špeciálneho prokurátora Lipšica. Mimochodom s týmto pánom som sa stretol dvakrát osobne pri konzultácii v právnych veciach, z toho jed krát listom, keď bol ministrom vnútra, ani raz nepomohol. Takýto ľudia sú iba sami pre seba a ostatní ľudia sú im voľní. Žiaľ týka sa to aj mnohých politikov. Nech už generál odišiel z tohto sveta dobrovoľne, alebo nie, v každom prípade bola jeho smrť tragická a mal ešte dlho žiť. Je viac ako isté, aj keď by sa potvrdila v jeho prípade samovražda, je na triku súčasných zodpovedných a hlavne na ministerke spravodlivosti, pretože neurobila ani v dobe väznenia generála, ani v dobe jeho tragickej smrti nič, čo by mohlo takejto neblahej skutočnosti zabrániť. To, že zriadila komisiu na prešetrenie okolností úmrtia generála a ktorá prakticky nič nevyšetrila iba znásobuje pochybnosti u verejnosti o jeho smrti. V minulých dňoch bola zverejnená aj správa o samovražde bývalého riaditeľa VSS, tiež v hodnosti generála. NAKA to predbežne ohodnotila ako vraj možnú samovraždu. No klobúk dolu pred chytrosťou vyšetrovateľov, keď mala obeť byť obesená a so zviazanými rukami. Prípad je však v šetrení a je veľký predpoklad, že NAKA svoje svoj názor na okolnosti smrti generála trochu poopraví a zladí s logickou skutočnosťou.
Generáli obvykle zomierajú buď v boji, alebo ak majú šťastie, tak sa dožijú staroby a zomrú v posteli. NO sú aj takí, ktorým to nebolo dopriané a zomreli buď popravou, alebo úteku pred ňou. Povstaleckí generáli Viest a Golian boli po zajatí Nemcami určite popravení, keď odmietli zradiť, žiaľ nevie sa doteraz ani miesto, ani doba. Generál Heliodor Píka bol hanebne v zinscenovaných procesoch v desivých päťdesiatych rokoch potupne popravený obesením v roku Pankráckej väznice v Prahe, kde sa bežne vyhadzovalo smetie a to aj napriek mnohým zásluhám v odboji a pri zriaďovaní Čs. armádneho zboru. Generál Viliam Žingor bol v zinscenovanom procese takisto popravený obesením len za to, že nesúhlasil s mnohými porušovaniami zákonnosti zo strany komunistov, keď po voľbách v roku 1946 na Slovensku zvíťazila DS, vedená Lettrichom, ale následne ju komunisti zrušili spolu s Agrárnou stranou, vedenou Ursínym a jej vedúcich činiteľov takisto v zinscenovaných procesoch obvili, odsúdili a dlhodobo väznili. Generála Žingora neochránili ani jeho neodškriepiteľné zásluhy ako veliteľa jednej veľkej partizánskej skupiny. Odsúdený a väznený bol aj generál Malár, podporovateľ príprav SNP, ktorého si niektorí neprajníci stále mýlia s generálom Turanom, naopak veľmi ochotným prisluhovačom fašistov a nacistov. Generál Janko Vesel sa pred potupnou popravou zachránil útekom do zahraničia. Popraveným generálom nebolo dopriané ani zomrieť čestne ako vojaci zastrelením, čo je hádam ešte najväčšia potupa.
Dlhodobo bol perzekuovaný aj kapitán Peter Staněk, v tom čase spravodajský dôstojník slovenskej armády, ktorý sprostretkovával tajné jednania pri prípravách SNP a zabezpečoval aj odvoz plánov SNP do Moskvy, ale zároveň bol aj priaznivcom druhého plánu, keď sa snažil presadiť u organizátorov povstania aj verziu od Čatloša, vtedajšieho ministra obrany a to s požehnaním Jozefa Tisu, čo sa málokedy zverejňuje. Kapitán Peter Staněk bol aj povstaleckým hrdinom, keď velil batérii delostrelectva pri obrane Vernáru, dôležitej prístupovej cesty na oslobodené povstalecké územie, no ani to ho neochránilo pred potupným prenasledovaním, degradovaním a odobratím všetkých vyznamenaní. Celých 40 rokov bola snaha vtedajšej vládnej moci prisudzovať organizovanie SNP iba komunistom. Ale pravda je taká, že v novovzniknutej Národnej rade sedeli tri strany – Komunisti, demokrati a agrárnici a iba táto inštitúcia bola oprávnená vydávať akékoľvek vyhlášky a výnosy v prípade organizovania SNP. Vojenskú časť príprav až do príchodu generála Viesta z Londýna pripravoval ešte vtedy v hodnosti podplukovníka Golian. Okolo SNP ale aj okolo iných častí našich dejín je ešte veľa bielych miest, ktoré by si zaslúžili, aby boli konečne pravdivo vysvetlené.
Generálska hodnosť síce nie je žiadnym zákonom chránená, ak takáto osoba prestúpi nejakým spôsobom zákon. Takáto hodnosť však u väčšiny ľudí vzbudzuje zaslúžený obdiv, je podoprená dlhodobým štúdiom, dlhodobou službou v ozbrojených silách a zároveň samozrejme na základe dosiahnutých výsledkov aj oprávnená odmena. Takúto hodnosť nedosiahne každý, je určená iba tým najlepším z najlepších. Aj keď som mal voči generálovi Milanovi Lučanskému pre jeho prácu v PZ SR mnoho výhrad, nikdy som ani trochu nezapochyboval, že bol človekom na tom správnom mieste. Nikto z nás nie je dokonalým a tobôž, ak niekto pracuje dlhodobo na poli boja proti organizovanému zločinu,kde bol jeho život visel vždy na vlásku, čím určite trpela aj jeho rodina. Za to, čo dobré pre našu spoločnosť urobil si zaslúžil niečo iné ako smrť, či už bola dobrovoľná, alebo ho k nej donútili. Tých 500 tisíc Eur je obrovská suma, ako k nej prišli jeho odporcovia a väznitelia je veľkou záhadou. Vyšetrovateľmi a kajúcnikmi bola asi preto taká vysoká, aby zodpovedala veľkému zlyhaniu a postaveniu generála, bývalého prezidenta PZ SR, lebo to bol niekto. Zámer bol dopredu jasný – aby vypovedal v neprospech Fica, čomu nasvedčuje aj návšteva Lipšica a spol. vo väznici v Prešove, pár dní pre jeho smrťou. No sú to všetko iba moje dohady, iba vyslovujem svoj názor, na čo mám právo.