Sú medzi nami, deň čo deň sa s nimi stretávame a nestačíme sa popritom čudovať, čo sú to vlastne za ľudia, keďže si o sebe myslia, že sú niečo viac ako tí ostatní. Ak ich intelekt nedosahuje to, o čom sa snažia presvedčiť svoje okolie, obvykle o nich hovoríme, že na to nemajú, alebo, že sa nekriticky o sebe vyjadrujú, alebo jednoducho že podľahli vlastnému šarmu. Je to o to dramatickejšie, ak sa takíto veľkí malí ľudia presadia aj politicky či inak a čo horšie, ak sú na pozíciách, kde majú moc. Potom je už toho akurát moc.
Peter Nárožný, skvelý český komik, keď začínal svoju kariéru, tak aby sa presadil značne karikatúroval osobnosť človeka tým, že vystupoval ako nejaký pojašenec s trhavými pohybmi, zmätočným konaním a nepríčetnými pohľadmi, ešte že to iba hral. No sú veľkí malí ľudia čo to nemusia hrať lebo takými sú a takých často vidíme medzi vrcholovými politikmi. Podľa jasu očí sa dá celkom poľahky rozpoznať inteligencia človeka. No niečo iné je, ak tie očí sršia hnevom, spolu s ostrým pohľadom, čo môže byť aj niečo iné ako vysoká inteligencia a to niečo iné možno nazvať aj šialenstvom. Len si spomeňme na Adolfa Hitlera a jeho vášnivé prejavy, ktoré dokázali postupne zglajchšaltovať celý nemecký národ a čo potom nasledovalo. Našlo by sa medzi vládnymi politikmi niekoľko takýchto negatívnych vzorov, ale to je už úloha pre psychológov či psychiatrov.
Nuž, nájde sa aj jeden taký veľký malý muž, čo nevie pochodovať, nevie strieľať, nevie v pozore stáť, no a volajú ho P…. N.. .