Vždy a vo všetkom som bol a som na strane ľudí, dalo by sa teda povedať, že som vlastne ľudovec – ľudák. V ČR existuje strana ČSSĽ, ktorej členov volajú Česi familiárne – lidovci. U nás sa tento názov dosť sporfanoval za éry Slovenského štátu, mnohí ľudia a aj politici sa tomuto označeniu úzkostlivo vyhýbajú, no nemajú prečo. Ak má niekto blízko k ľuďom, inak sa ani nedá nazvať iba ako ľudovec, ľudák. Nie je ani veľmi potrebné neustále zdôrazňovať, že sa niektoré politické subjekty často prezentujú ako zástancovia budovania sociálneho štátu, lenže aj v minulosti či prítomnosti, ak existovali či stále existujú sociálne demokracie, svojim politickým posolstvom vlastne napĺňajú predstavy o ľudovom štáte pre ľudí. Takže ak budem objavovať na stránkach tohto blogu takéto teórie, berte ma ako ľudovca či lepšie ľudáka. Som hlboko presvedčený, že ľuďom pramálo záleží na nejakom politickom zafarbení, či nejakej ideológii – chcú jednoducho žiť slobodne, v dostatku a bezpečí, kto im to prinesie, toho budú do neba velebiť. Žiaľ, žiadna doterajšia vláda, aj keď mali na to dostatok možností a príležitostí im to nedopriala. Súčasnú vládu je aj škoda hodnotiť, keď drvivá väčšina ľudí ju odmieta a praje si jej skorý odchod. Narobila doteraz viac škody ako úžitku a našu krajinu aj napriek tomu, že sa boríme s pandémiou, pomaly ale isto privádza na psí tridsiatok. Veľmi ma preto u ľudí trápi absolútny nedostatok sebareflexie v chápaní zodpovednosti. Mylne sa domnievajú, že ak dali svoje hlasy vo voľbách nejakým politickým zoskupeniam, že tým to pre nich končí a zodpovednosť za chod vecí verejných je potom iba na vládnych politikoch. Ale tak to nie je. Aj znenie v našej ústave v čl. 2 hovorí o tom, že všetka moc v štáte pochádza z ľudu, je to aj vo význame slova demokracia – vláda ľudu. Nie je preto iba chybou politikov, že máme také zákony, aké máme a že náš volebný zákon neumožňuje slobodné a rovné voľby, ale iba sprostredkovane akože cez našich zástupcov – politické subjekty. Od novembrových dní 1989 to však všetci doterajší politici pochopili po svojom a slobodné a rovné voľby, kde môžu kandidovať aj fyzické osoby sú iba pri obecných a krajských voľbách, do parlamentných nie. Už kedysi raz známy americký spisovateľ, Mark Twein okrem toho aj dobrý glosátor, vyslovil takúto hlbokú myšlienku : “ Politici nikdy nedovolia slobodné a rovné voľby, bol by to koniec ich ekonomickej moci a existencie vôbec. “ No a ako je všeobecne známe, získaním moci je zároveň aj možnosť získať bohatstvo, inak : moc sa rovná peniazom a naopak. Takže ak sa ľudia raz nevzchopia a nepochopia o čom je osobná zodpovednosť, tak sa potom s najväčšou pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou nikdy nedožijú tých toľko sľubovaných svetlejších zajtrajškov. Preto je nanajvýš dôležité uvedomiť si svoju zodpovednosť a vlastnú silu, spočívajúcu v moci, keď v okamihu odovzdania volebného lístka do volebnej urny zverujeme svoje osudy a kvalitu života do rúk politikom. Súčasná vláda sa v tomto smere nestala žiadnou výnimkou, ba naopak, zdvihla úroveň neschopnosti, amaterizmu a nevzdelanosti na tú najvyššiu mieru a nasledujúce vlády ju v tomto zmysle veľmi ťažko nielen že napodobnia, ale aj ťažko prekonajú. Prekvapuje ma to práve preto, že aj v situácii, keď sme padli takmer na samé dno vo všetkých možných štatistikách, sú ľudia stále iba pasívni a teda naivní v tom, že sa nedokážeme voči tomu nijakým spôsobom ohradiť, keď je naporúdzi mnoho možností ako od občianskej neposlušnosti až po postavení sa na odpor, ak sú porušované ľudské práva a slobody. Ako sa ukazuje, neoliberáli s týmto fenoménom našej ľahostajnosti kalkulujú, keďže majú drvivú väčšinu nielen v parlamente, ale aj vo veľmi vlažnej aktivite niektorých opozičných politikov / výnimkou je sem tam iba Fico /, odborových hnutí a rôznych profesných únií a zväzov, ktoré zastupujú drvivú väčšinu obyvateľstva.
Dôsledkom cudzích vplyvov, kde hlavnú úlohu hraje nezdravý liberalizmus je celkový úpadok morálky, mravov, etiky a cti. Hlavným nositeľom ideológie svetoobčianstva a zmiešavania kultúr je práve liberalizmus, čo jeho propagátorov priviedlo až k takej absurdnosti, akou je liberálna demokracia – preklad : slobodná vláda ľudu a to len preto, aby hlavne mladú generáciu navnadili na akúsi osobnú slobodu vo všetkom, čo ale nie je dosť dobre možné. Sloboda človeka nespočíva v tom, že si môže robiť čo sa mu len zachce, ale v tom, že žije hlavne v dostatku a bezpečí, čo mu umožňuje skutočne sa aj slobodne rozhodovať, čo je aj plný význam slova sloboda. No ak naopak sú ľudia z rôznych dôvodov nútení žiť v akejkoľvek podriadenosti, stávajú sa z nich automaticky závislí ľudia, ktorých vládna moc celkom poľahky dokáže ovládať. Žiaľ, najviac sa táto závislosť prejavuje príchodom digitalizácie a IT technológií, ktoré so sebou prinášajú okrem iných negatív aj prznenie rodného, spisovného a štátneho jazyka, ktorý je zároveň nosným stĺpom akejkoľvek kultúry.
Toto všetko a mnohé iné negativistické prejavy tzv. moderného sveta sú základom pre zničenie národných štátov, ich spôsobu života a ich tradícií a kultúr. Mnohé európske krajiny už takýmto vplyvom podľahli / V. B., Francúzsko, Nemecko / a sú maximálne snahy stiahnuť do tohto imaginárneho a pokriveného sveta aj národné štáty a z nich hlavne tie slovanské. Poľsko a aj Česká republika dlhodobo nadbiehajú USA a naši neoliberáli vo vládnej koalícii ich snahy poctivo kopírujú / posledná zmluva MO SR o vojenskej spolupráci s USA a ktorá aj napriek uisťovaniu Naďa určite bude rátať aj so znižovaním našej suverenity a to nielen v obrane .
Veľmi ma šokovalo zadržanie pána Fica, aj keď som mal často voči jeho politike mnohé výhrady. Tento akt bol však už za čiarou demokratických princípov, ku ktorým sa tak často ale jalovo hlási aj súčasná vládna koalícia. Nie je to koniec demokracie u nás a to preto, že doteraz sa o nás ani len neobtrela. Postupne sa z nej vytrácajú aj tie omrvinky, ktoré sme si ctili v podobe slobodného prejavu, zhromažďovania či aj prezumpcie neviny. To, čo predvádza Matovič a spol. akože v podobe boja proti korupcii hlavne vo forme zatýkania niektorých persón spájaných s predošlými ľavicovými vládami je skôr pomsta ako naprávanie nejakých krívd či páchania zločinov. Toto, ako aj mnohé iné veci mi často pripomínajú aj lepšiu minulosť, ktorú podaktorí z nás prežili a ako ho ako súčastníci žijeme teraz a preto mi zdravý sedliacky rozum nahovára, že nie všetko bolo zlé v časoch totality. Preto sa z tohto uhla pohľadu obzerám za starými dobrými časmi ako na stratený svet.